Od snoubordu po selfie
Na začiatku bolo sústredenie v talianskom zimnom stredisku Passo San Pellegrino. Neskúsený a krotký Sagan stál na snouborde vedľa kolegov z Liquigasu – Ivana Bassa a Franca Pellizottiho. Pochopiteľne, že objektívy fotografov mierili predovšetkým na hviezdy vtedajšieho cyklistického neba.
O dekádu neskôr sa pri totožnej udalosti postavil pred médiá už ako trojnásobný majster sveta a sedemnásobný víťaz bodovacej súťaže na Tour de France. Z neostrieľaného Sagana je zrazu najväčšia atrakcia a hviezda tímu.
Publikum, ktoré tvorili prevažne hostia nemeckých sponzorov, sa sústredilo výlučne na 29-ročného Slováka. Dokonca aj Emanuel Buchmann – štvrtý na tohtoročnej Tour de France – zostal v jeho tieni.
„Sagan sa musel sám seba pýtať, či je vôbec možné, aby urobil dva kroky bez toho, aby ho niekto nepožiadal o selfie,“ opisoval svoje dojmy z prezentácie Bora-Hansgrohe redaktor internetovej stránky Cyclingnews. Ale neprotestoval…
Napokon, v januári dovŕši 30. rok života – vek, v ktorom sa pretekári začínajú zamýšľať nad svojou kariérou. „Tretinu života strávil v profesionálnom pelotóne a zatiaľ čo jeho cena na tomto trhu výrazne rástla, úmerne s tým stúpali aj požiadavky okolia voči nemu,“ naznačil portál.
Nieže by Sagan túžil po skorom konci kariéry, ale vedomie, že jeho súčasný životný štýl – nekonečné cestovanie a neustále mediálne povinnosti – sa raz skončí, musí byť preňho veľmi oslobodzujúce.
„Veru, pred šiestimi rokmi som mal zo všetkých týchto vecí podstatne väčšie obavy,“ priznal priamo po oficiálnom predstavení tímu neďaleko Mníchova.
„Dnes však dovidím na koniec. Nemyslím si, že budem pretekať aj ako štyridsiatnik. Pred sebou už nemám veľa sezón. Toto poznanie je viac motivujúce ako desivé. Keď si uvedomím, že to všetko sa čoskoro skončí, viac si užívam,“ zamyslel sa rodák zo Žiliny.
Keď to už nepôjde
Nech slová o konci kariéry znejú akokoľvek vážne, slovenský fanúšik nemusí mať obavy. Rok 2020 zaiste nebude posledným v cyklistickom živote Petra Sagana. S Borou ho stále viaže dvojročný kontrakt a nie je vylúčené, že v pelotóne bude pokračovať aj potom.
„Dôležité je, aby som bol stále dobrý a konštantný. Avšak nie v zmysle triumfov – ak sa mi nejaký podarí dosiahnuť, tak fajn, ak nie, nevadí. Najpodstatnejšie je, aby som zostal v špičkovej kondícii. Potom budem mať motiváciu naďalej pretekať. Ale ak uvidím, že to už nejde, skončím,“ naznačil trojnásobný majster sveta.
„Bilancia jeho víťazných monumentov – Okolo Flámska 2016 a Paríž-Roubaix 2018 – azda ani nie je úmerná veľkosti jeho talentu, ale svoje miesto v histórii má aj tak dávno zaistené,“ napísal Cyclingnews.
Na jar 2010 vtrhol do sveta dvoch kolies ako hotový pretekár. Tínedžerske roky síce mal za sebou, ale na rozdiel od svojich vrstovníkov nemal o sebe žiadne pochybnosti, ktoré často sprevádzajú začínajúcich cyklistov.
Na premiérovom podujatí v Austrálii sa vydal do úniku s legendárnym Lancom Armstrongom, po pár týždňoch chladnokrvne ovládol dve etapy na prestížnych pretekoch Paríž – Nice.
„Odvtedy sa príliš nezmenil a to aj napriek jeho tvrdeniu, že na jednodňových pretekoch – obzvlášť jarných klasikách – sa dnes cyklisti správajú inak,“ poznamenal špecializovaný portál.
„Jazdci si počínajú skôr ako v amatérskych súťažiach. Neustále sa zrýchľuje a útočí,“ zamyslel sa Sagan a akoby sám zabudol, že práve podobný štýl mu odborníci ešte donedávna vyčítali. Potom však prišiel rok 2015 a jeho tri majstrovské tituly v rade.
O politike v pelotóne
„Cyklisti zvykli jazdiť na jedného lídra a tímy medzi sebou spolupracovali. Ak bol vpredu únik, všetci sa ho snažili zlikvidovať a následne si to lídri rozdali o víťazstvo. Spomínam si na časy, keď som sa stal profesionálom, na klasikách dominovali Tom Boonen a Fabian Cancellara – ich tímy pracovali vyslovene na nich. Dnes to už neplatí,“ vysvetľoval Sagan.
V podstate má pravdu. Preteky – napr. Okolo Flámska – sú viac chaotické a tímy ako Deceuninck-QuickStep majú k dispozícii hneď niekoľko adeptov na triumf. Jedno sa však predsa len nezmenilo. Ak je jazdec v blízkosti Petra Sagana, vie, že môže bojovať o víťazstvo.
„Stále sa vyskytujú situácie, keď si ma súperi všímajú. Samozrejme, ja môžem robiť to isté. Je to medzi nami akási cyklistická politika,“ zasmial sa. V pelotóne to má spravidla ťažké. Ak chce uspieť, musí kalkulovať. Aj na majstrovstvách sveta v Yorkshire si musel vybrať, kedy a koho prenasledovať.
Keď sa do rozhodujúceho úniku vydali Mathieu van der Poel a Matteo Trentin, ešte nezareagoval. „Nikto by mi nepomáhal prenasledovať ich. Ostatní favoriti mali spočiatku k dispozícii ďalších dvoch-troch pomocníkov, tí sa však neskôr pominuli a ja som si to neuvedomil,“ vysvetľoval.
Sagan už vie, že v tej chvíli spravil chybu. Tá však automaticky neznamená ľútosť. „Napriek tomu, že som Slovák a na šampionáte mám pri sebe zakaždým iba malý tím, som už trikrát vyhral. Bolo to šťastie, alebo moja prezieravosť?“ opýtal sa.
„Šťastie hrá v jednodňových pretekoch vždy veľkú rolu. Nesmiete spadnúť alebo dostať defekt. Tento rok som mal nohy na víťazstvo, ale podľa vývoja som sa rozhodol čakať a neriskovať,“ prezradil.
Šesť mesiacov a dosť
Od roku 2012, keď vyhral prvý zo svojich siedmich zelených dresov, delí sezónu na tri časti. Klasikársku, na blok Okolo Kalifornie, Švajčiarska a Tour de France a záverečnú fázu spojenú s majstrovstvami sveta. V tej nadchádzajúcej však bude všetko inak.
Do svojho zaužívaného itinerára zaradil Giro d'Italia a vypustil šampionát vo Švajčiarsku, ktorého profil mu ani zďaleka nesedí. „Začnem v Argentíne, potom bude nasledovať tréningový kemp v horách, po klasikách príde ďalší kemp a potom Giro. Aj pred Tour si dám ešte jedno sústredenie,“ opísal budúcoročný program.
A následne povedal netradičnú, ale dôležitú vec. „Sezónu ukončím po olympiáde v Tokiu. Bude mať iba šesť mesiacov, no budú výnimočne náročné,“ zamyslel sa.
Experiment na horskom bicykli, ktorým zaujal pred štyrmi rokmi v Riu, si tentoraz nezopakuje. „Vtedajšie víťazstvo Grega van Avermaeta nech mu slúži ako napomenutie za toto nerozvážne rozhodnutie,“ glosoval Cyclingnews.
„Aj v Japonsku to bude ťažké. Avšak na olympiáde nikdy neviete, ako to dopadne. Radšej to tam vyskúšam,“ nezahmlieval Sagan.
Rozhovory so slovenským šampiónom zvyčajne netrvajú dlho. Aj v utorok bol na otázky iba obmedzený priestor. Tourminátor sa po nich postavil a – tradične – spravil niekoľko ďalších selfiečiek. „Treba aj dávať, nielen brať,“ vravel. Potom zmizol v aute s nápisom Bora-Hansgrohe.
Od piatka opäť zarezáva v tréningovom kempe na Malorke. Musí, lebo blížiaca sa sezóna bude aj preňho výnimočne náročná.