A stále to nie je koniec. Monumentálna klasika Paríž–Roubaix pokračuje ďalej. V preslávených sprchách, v útrobách pod staručkým oválom.
Prach a blato francúzskeho vidieka si našli cestu do vlasov, nosa, uší, neunikla im ani tá najmenšia vráska na tvári unaveného cyklistu. Skúsení pretekári vravia, že to všetko schádza z tela postupne – podobne pomaly, ako ukrutná bolesť, ktorú jazdci cítia po najťažších pretekoch na svete ešte niekoľko dní.
Viacerí cyklisti po absolvovaní slávneho monumentu zamieria do múzea cyklistiky. Aj tak sa vraví „kúpeľni“ v Roubaix. Veľká betónová budova s bielym exteriérom sa nachádza hneď pri vstupe na velodróm.
Okrem umyvárne je v nej aj bar a malé múzeum. Za posledných 80 rokov sa tam veľa nezmenilo. Vlastne nič – masívne dosky z chladného cementu a staré skrinky tam stoja už od 40-tych rokov minulého storočia.
Medzi legendami
Po štvrtku má v ikonickej umyvárni svoje miesto aj Peter Sagan. Vlaňajší šampión sa tri dni pred štartom 113. edície Pekla severu zúčastnil na malej ceremónii.
V jednej zo spŕch umiestnil tabuľku so svojím menom, ktorá pripomína jeho triumf z roku 2018. Zaradil sa tak medzi legendy ako Eddy Merckx, Johan Museeuw, Fabian Cancellara či Tom Boonen.
„Je to veľká pocta, som za to rád. Sú tu samé slávne mená a po dnešku už aj to moje,“ tešil sa Sagan. Predtým testoval na trati, na ktorej sa pôjdu nedeľňajšie preteky, nový vylepšený bicykel Specialized Roubaix s diskovými brzdami.
„Bolo pekné počasie, svietilo slnko. Všetko išlo podľa plánu. Či som pripravený na nedeľu? No, mal by som byť,“ dodal obhajca vlaňajšieho triumfu.
TV Pravda: O Petrovi Saganovi, o jeho šanciach na klasikách, o dominancii Quick-Stepu a ďalších témach sme sa rozprávali s popredným cykloexpertom Lukášom Timkom