Je na najlepšej ceste nadviazať na tradíciu veľkých brankárov z bratislavského Slovana, skvelých čs. reprezentantov – nezabudnuteľného Vladimíra Dzurillu i popradského odchovanca Marcela Sakáča. Nejeden odborník potvrdí: na výkonoch brankára stojí a padá celý tím.
Z reakcií sa dal vytušiť talent
Aká je cesta z betónového petržalského sídliska do komfortu NHL?
Najskôr vás musí niekto objaviť. „Jara sme stiahli na hokej z hokejbalu. V Petržalke sme s Jánom Záhradníčkom sledovali medzi činžiakmi hokejbalový zápas. Hľadáme nádeje. V bránke nás zaujal šikovný žiačik – vtedy bol tuším štvrták na základnej škole. Na pohyboch sme videli, že v tom chlapcovi niečo je,“ hovorí mládežnícky tréner Milan Sitár.
„Oslovil som ho, či by neprišiel na hokejový tréning na ružinovský štadión. Ponuku prijal. Na ľade som naňho vystrelil pár pukov: na pravý a ľavý betón, lapačku a vyrážačku. Reagoval prirodzene, dal sa v ňom vytušiť talent. Ponúkli sme ho prípravke bratislavskej Bezky. Odtiaľ sa neskôr vrátil k nám, za ružinovský dorast odchytal v extralige dve sezóny,“ pripomína Sitár.
Aká vlastnosť najviac charakterizovala nádejného brankára?
„Pracovitosť a ctižiadosť. Chcel chytať za každú cenu – a podriadil tomu všetko.“ Takmer navlas podobné konštatovanie zopakovali aj ďalší tréneri, ktorí formovali jeho rast.
Keď prvý raz cestoval do kanadskémo mesta Canmore so slovenským výberom na známy turnaj mládežníckych reprezentácií Viking Cup, už možno kdesi v hĺbke duše živil túžbu, že sa tam vráti. Keď videl, akú má hokej v jeho kolíske vážnosť.
Foto: ČTK
Povzbudzujúce striebro z Jaroslavľu
„V lietadle sedel utiahnuto, na ľade neváhal vopchať hlavu aj do kotla, len aby odvrátil nebezpečenstvo,“ prikladá ďalší spomienkový kamienok tréner a vysokoškolský pedagóg Igor Tóth. To už Halák jemne vyčnieval spomedzi brankárov jeho vekovej kategórie.
Nie každému však vyhovovala jeho svojská povaha. A tak prívlastku talentovaný a vyrovnaný pridávali niektorí aj iné: problémový, neprispôsobivý, konfliktný, zvláštny.
„Na niekoho tak môže pôsobiť, svojím spôsobom je samorast. Nezabúdajme – brankári sú individualisti v kolektívnom športe,“ prízvukuje tréner Jindřich Novotný.
Vzápätí ponúka príhodu na dokreslenie. „Nemal rád prípravu s mužstvom, počas teoretickej dokonca čítal noviny. Keď sme sa ho pýtali, čo to znamená, odvetil, že on je už na zápas pripravený. Je dôležité nájsť si k nemu cestu. Radšej než s celým tímom sa chystá na zápas buď s trénerom brankárov alebo sám. Uprednostňuje, ak s ním niekto pracuje, rád sa s niekým poradí – aby mal oponenta, keď rozmýšľa, čo je v danej situácii najlepšie,“ hovorí kouč, ktorý priviedol slovenskú osemnástku do finále majstrovstiev sveta v roku 2003 v ruskom Jaroslavli.
Jaroslava Haláka tam vyhlásili za najlepšieho brankára. „Na striebornej medaile mal výrazný podiel. Keď si premietnem zostavu v obrane: Meszároš, Valábik, Baranka, Sersen, Hruška, Sekera… Na nej si vylámali zuby domáci Rusi i Česi, zdolala nás až Kanada v súboji o zlato. Tam všetko v kolektíve do seba zapadlo, s väčšinou chalanov som dodnes v kontakte. Haláka som si do reprezentácie vyhliadol pred rokom takisto na svetovom šampionáte do osemnásť rokov v Piešťanoch a Trnave. Slovensko sa medzi elitou zachránilo aj jeho zásluhou. Prešiel podobnou cestou ako Zdeno Chára,“ zdôrazňuje Novotný. „Verím, že v Montreale pochopia, že je lepší ako Carey Price. Na to, aby sa Európan uplatnil v zámorí, sú dôležité tri veci: zvyknúť si na iný štýl života, na menšie klzisko a ukázať vôľu vydržať. Jaro ich elegantne zvláda.“
Foto: SITA
Nezabúda, odkiaľ vyšiel
Prešiel všetkými reprezentáciami, v súčasnosti už patrí k oporám seniorskej.
„Pre úspech spraví všetko, prístupom k životu dáva najavo, že nechce byť druhý,“ dopĺňa svoj pohľad Jozef Frühauf. Haláka viedol dvakrát na svetových šampionátoch do dvadsať rokov. „Je to brankár budúcnosti, no už teraz je veľký profesionál v prístupe k povinnostiam. Niekedy sa zdá, že pôsobí ležérne, no práve maximálna koncentrácia je jeho prednosťou. Je psychicky silný, chladnokrvný a Montrealu ukazuje, že aj trpezlivý. Vždy pripravený bojovať o svoju šancu. Nedáva najavo nervozitu, výborne číta hru, má užasné reakčné časy. A to je ešte stále mladý, veď brankári dozrievajú v tridsiatke,“ vymenúva silné stránky 24-ročného Bratislavčana Rudolf Jurčenko, tréner brankárov Slovana.
Halák je štvrtým slovenským brankárom v NHL (po Lašákovi, Staňovi a Budajovi) – i najperspektívnejším.
„Čo sme v ňom objavili, zdokonalil v NHL. Sníval o nej, krok po kroku k nej cieľavedomo smeroval, až do najlepšej súťaže sveta prenikol. Keď v lete príde, spravidla sa zastaví na ružinovskom štadióne. Ukáže začínajúcim brankárom cvičenia, chodí s nami behať na Partizánsku lúku. Nezabúda, že vyrastal v skromných pomeroch,“ priblíži Milan Sitár. Z chlapca, ktorého kedysi objavil, je dnes sebavedomý brankár. V týchto dňoch mu tlieskajú na olympijskom turnaji.
