Dvakrát ste viedli o dva góly, no o náskok ste prišli. Prečo?
Začali sme dobre. V úvode stretnutia sme využili dve presilové hry, neskôr viedli 3:1. Potom sme však totálne prestali hrať a urobili množstvo chýb. Prestali sme korčuľovať a mysleli si, že zápas je vyhratý.
Nastalo za stavu 3:1 herné uspokojenie?
Nerád to priznávam, ale áno. Absolútne sme stratili koncentráciu a mysleli si, že zápas sa už dohrá sám.
Čo ste si povedali po druhej tretine?
Že musíme spraviť zmenu. Toto nebol hokej, ktorý vieme produkovať. Možno je dobré, že sme dostali takúto facku. Musíme sa z nej poučiť, lebo so Švédskom nás čaká oveľa ťažsí zápas.
Neubudlo vám až príliš veľa fyzických síl?
Tie sme si podľa mňa dobre rozložili. Sme zvyknutí hrávať dva zápasy za dva dni, takže vyhovárať sa na únavu sa istotne nebudeme. Duel bol podľa mňa náročnejší po psychickej stránke ako po fyzickej.
Čo vám preblesklo hlavou, keď ste strelili víťazný gól?
Som rád, že to tam padlo. Ten gól sme potrebovali ako soľ. Stále sme sa však museli brániť, aby sme nemuseli hrať predĺženie. Bol to pre nás dobrý psychický test pred náročným zápasom so Švédskom, kde budeme musieť hrať po celý čas naplno.
Chutil vám ten gól viac po tom, čo sa stalo Ľubošovi Bartečkovi?
Určite, hrali sme preňho. Vedeli sme, že je v boliestiach. Chceli sme vyhrať aj kvôli nemu, fanúšikom a vlastne aj nám. Všetci od nás čakali víťazstvo, no niekedy je to poriadne ťažké.