Je ním zisk bronzu na zimnej olympiáde v Pekingu, ku ktorému priviedol v Pekingu slovenskú reprezentáciu.
V hierarchii svojich úspechov ho zaradil na najvyšší piedestál i pred slávny Stanleyho pohár, ktorý získal ako asistent trénera v sezóne 2002/03 s Tampou Bay.
„Je úplne na vrchole,“ povedal bývalý krídelník, ktorý odohral v NHL vyše 1000 zápasov, nazbieral 720 bodov a v roku 1985 získal Frank J. Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka.
Čítajte aj Žiadny betón hokej, hrali sme aktívne. Experti hodnotia úspech
„Koľko rokov som už v tomto biznise… Domov som opustil, keď som mal 16 a teraz mám už 112?“ žartoval na tlačovej konferencii po zisku prvej slovenskej medaily v hokeji na olympiáde.
Do Pekingu vzal mladý tím, ktorý nepatril medzi favoritov. Nebál sa povolať aj päť hráčov z mnohými podceňovanej domácej extraligy a dokázal s ním niečo, čo sa nepodarilo ani zlatej generácii.
„Vidieť skupinu hráčov dať sa takto dokopy a ťahať za jeden povraz bolo skvelé. Byť toho súčasťou, i keď nie som hráč, vidieť to, cítiť to bolo veľmi vzrušujúce,“ povedal kanadský odborník, ktorý do tímu zaradil aj dvoch len sedemnásťročných mladíkov.
Jedným z nich je Juraj Slafkovský, so siedmimi gólmi najlepší strelec na turnaji.
„Je na ceste stať sa skvelým hráčom. Videl som mnohých a nie je ich veľa, ktorí dokážu zvládať veci tak dobre. Má skvelé nastavenie mysle, stále sa usmieva, chce hrať. Už dva roky ho volám kanonier a konečne ukázal, že je to pravda,“ povedal Ramsay.
Úvodné dve prehry na turnaji s Fínskom a Švédskom nenaznačili medailové možnosti tímu. Spôsobili to však aj okolnosti, keďže Slovákov krátko pred turnajom postihla pandémia a hráči dlho nemohli trénovať pokope. Tím sa však ešte viac zomkol a každý ďalší výkon bol lepší ako predchádzajúci.
Čítajte rozhovor Nie je to Američan, ale po tomto môže byť Slafkovský draftová jednotka
"Za 50 a viac rokov, čo som pri hokeji, som nevidel taký tím, kde každý jeden hráč ‚položil život‘ za to, aby vyhral zápas. Komunikácia na striedačka i na ľade bola neskutočná.
Hráčom som veril od prvého dňa a povedal som im jednu vec: ‚Pokúsime sa vyhrať každý jeden zápas‘. Nikdy nevyhráte každý zápas, ale dôležité je, že sa o to musíte snažiť.
Vidieť to na tom, že sme každého prestrieľali. I zápasy, ktoré sme prehrali, sme chceli vyhrať. A to je to najdôležitejšie, to, čo sa snažíme spraviť na Slovensku," pokračoval.
Čítajte aj Na MVP nemyslí. Hrdinovi s košíkom by to spadlo aj z radu na hotdog
Ramsay verí, že bronzový úspech dokáže potešiť a spojiť ľudí na Slovensku:
„Som nadšený pre celú krajinu. Môžu mať pocit hrdosti.“ Po troch týždňoch v bubline vie, čo spraví po príchode na Slovensko. „Teším sa na to, ako sa prejdem okolo Štrkovca a Kuchajdy, opäť sa dostanem von, bude to zábava,“ dodal. VIDEO: Šatňa po zisku olympijskej medailyPodkonický s Pardavým mu poďakovali
Slováci zdolali Švédov 4:0 aj vďaka tomu, že Ramsay naučil hráčov veriť si proti každému. Jeho asistent Andrej Podkonický prezradil, že po zápase mu spolu s ďalším kolegom Jánom Pardavým poďakovali.
Zápas mal niekoľko dôležitých fáz, prvá sa odohrala pár minút po jeho začiatku. Švédi hrali presilovú hru, no nepresadili sa.
„Hovorili sme si, že by nám pomohlo, keby sme dali prvý gól. V oslabení sme spravili chybu, ale našťastie sme tam neinkasovali. Potom sme dali gól, a odvtedy sme kontrolovali hru. V tretej tretine sme bránili a Švédi nás zatlačili. Vyzeralo, to že máme menej síl, ale chalani to odmakali,“ povedal Podkonický.
Ihneď po zápase si radosť okrem hráčov vychutnával aj realizačný tím, Podkonický prezradil, čo spolu s druhým asistentom Pardavým povedali hlavnému trénerovi Ramsaymu.
„My sme mu poďakovali, že za tú robotu, čo tu predviedol, si to zaslúži. Obrátil slovenský hokej naruby, naučil chalanov veriť si v to, že vieme s každým vyhrať.“
Samotný úspech bude rezonovať na Slovensku ešte dlho, Podkonický verí, že bude mať aj osoh:
"Je to určite motivácia pre deti a pre ľudí, ktorí robia okolo hokeja. Musíme sa spojiť, nezávidieť si, nie ísť proti sebe.
Musíme si zobrať to, čo Craig dával nám trénerom, to čo nás naučil. A tí, čo majú pomáhať športu, by mu naozaj mali začať pomáhať.
Hokej robí Slovensku veľkú reklamu, ale podporovať treba všetky športy. Je neskutočné, že sa takej malej krajine podaril takýto úspech."
Čítajte aj Vďaka, že ste to nevzdali, odkázala hokejistom Čaputová. Gratulovala aj Vlhová
Oň sa postarali všetci hráči, aj tí, ktorí dostali menej priestoru na ľade. Medzi nimi však vyčnieva Juraj Slafkovský, ktorý v 17-rokoch pobláznil slovenských fanúšikov.
"Má pred sebou veľkú kariéru. Želám mu, nech pokračuje v takých výkonoch a nech na sebe maká. Nečakali sme to, že nás takto potiahne, ale ide tomu naproti. Hral neskutočne, hral čo od neho Craig chcel. Už má na mužský hokej.
Je silný na puku, dobrý korčuliar. Jediná vec, ktorú nemal úplne top bola, že jeho strela nie je pohotová a rýchla, ale to sa už naučil.
Tie góly, aké dal… Je to dominantný silový hráč, má ťah na bránu a na turnaji nás prekvapil obrannou činnosťou. To je pre neho veľká vec a môže ho to posunúť úplne inde," dodal Podkonický.
Kapitán Hrivík: Bola to divoká jazda
Marek Hrivík priviedol Slovensko ako kapitán k historickému úspechu. Po zisku bronzu neskrýval nadšenie a zdôraznil, že medaila je zásluha celého tímu.
Foto: TASR, Martin Baumann
"Som nesmierne hrdý. Táto medaila je výsledok mužstva, v ktorom hral každý jeden za toho druhého. Prišli sme sem s tým, že vieme hrať hokej, len sme to museli poskladať dokopy.
Bola to divoká jazda. Prišli sme sem, mali sme pár tréningov, mali sme trochu ťažký začiatok a veľa ľudí o nás pochybovalo. No teraz tu sedíme a máme medaily, je to skvelé," povedal.
Po zápase, v ktorom Slovensko zdolali po vynikajúcom výkone Švédsko 4:0, si ani poriadne neuvedomoval význam tohto úspechu:
„Asi len na 30 percent. Ešte to celé len príde. Dúfam, že sú na nás doma všetci hrdí a užívajú si to. Hrali sme jeden pre druhého počas celého turnaja, všetci sme bojovali za tím. Dnešný zápas bol náročný, nebolo to med lízať, každý z nás si siahol na dno síl.“
Čítajte aj Ohlasy: Nad Tatrou sa blýska. Ramsayho mladý tím píše históriu
Tridsaťročný útočník verí, že ako titul majstrov sveta v roku 2002, aj olympijský bronz pomôže k rozvoju hokeja na Slovensku.
"Dúfam, že sme inšpirovali aj mladšie generácie. Niečo podobné sa udialo v roku 2002, keď sme získali zlato z MS. Verím, že tento úspech pomôže ďalším generáciám.
Verím, že to doma spojí veľa ľudí. Potrebovali sme to a nie len z hokejovej stránky. Pre veľa ľudí boli posledné roky ťažké a verím, že im to prinesie úsmev," dodal.
VIDEO: Najväčšie zápasy proti Švédsku
Obsah vznikol v spolupráci Pravdy s MALL.TV.