Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Olympiádu som si užívala veľmi pracovne. Program bol taký nabitý, že ledva som si stihla oddýchnuť medzi pretekmi a znova sa mentálne a fyzicky nastaviť na ďalšie,“ podotkla.
O bežeckej forme
Táto sezóna svedčí o tom, že mám životnú bežeckú formu. Som veľmi rada, že vyvrcholila v olympijskej sezóne. Každá súťaž v Pjongčangu bola pre mňa výnimočná. Ťažko povedať, či po stíhačke alebo nejakej inej som sa cítila viac alebo menej unavená. S regeneráciou je to tak, že biatlonový program bol veľmi nabitý, jeden-dva dni na regeneráciu nepostačovali. Bolo dôležité počúvať svoje telo.
O únave a návrate domov
Som nesmierne rada a vďačná za privítanie, ktoré mi dopriali hneď na letisku kolegovia z banskobystrickej Dukly. Určite mám radosť, no možno počujete podľa hlasu, že ledva rozprávam, lebo sme cestovali 27 hodín a organizmus neoklameš. Nečakala som taký obrovský záujem, aj takéto privítanie je pre mňa doležité. Čiže – je vo mne radosť, aj únava. Pri návrate z ciest vždy posledných päť minút čakám, kedy už prídeme domov.
O útoku na prvenstvo vo Svetovom pohári
Biatlonová sezóna sa ešte nekončí. Krátko pobudneme doma, budem šťastná a rada z privítania v Banskej Bystrici. Všetko, čo ma čaká pri návrate, bude obmedzené a krátke, lebo sa musím ešte sústrediť na prípravu na tri sveťáky. Čaká ma ešte osem súťaží, čo je dosť. Dôležité je, že som momentálne druhá v celkovom hodnotení za Fínkou Kaisou Mäkäräinenovou, čo ma povzbudzuje k ďalším výkonom. Škoda, že sa do Svetového pohára nezaratávajú výsledky z olympiády. Je to však iné podujatie ako ostatné, treba sa vzchopiť a ukázať, čo v sebe máš. A nájsť silu ďalej pokračovať, lebo sezóna sa ešte nekončí. Je dobrým signálom, že počas olympijských súťaží som bola jednička v bežeckých časoch. Aj pri miernej únave som dokázala bojovať s najlepšími.
O najbližšom programe
Musím si trochu oddýchnuť. Najviac mi prospeje, keď pár dní strávim v súkromí s deťmi. Popritom však potrebujem minimálne päť tréningových dní, aby som sa znovu dostala do olympijskej formy.
O kontakte s deťmi z Pjongčangu
Každý deň sme boli v spojení, volali sme si. Olivia vnímala preteky, sledovala ma pri obrazovke. Najmä pri vyhlasovaní žiadala, aby jej mama zamávala. Jelisej sledoval súťaže aj v škole so spolužiakmi, deti aj ich škola žili olympiádou. Za to som tiež veľmi vďačná, že vedenie školy to tak pekne zorganizovalo – aby deti vnímali, čo znamená olympiáda, ako treba bojovať a reprezentovať krajinu.
O pocitovom porovnaní troch olympiád
Každá moja olympiáda mi priniesla iné emócie a iné zážitky. Na mojej prvej vo Vancouvri som získala dve medaily, v Soči jednu, teraz zrazu tri, takže tých zážitkov bolo o niečo viac. Každú olympiádu som užívala veľmi pracovne. Program bol taký nabitý, že ledva som si stihla oddýchnuť medzi pretekmi a znova sa mentálne a fyzicky nastaviť na ďalšie. Takže nejaký veľký zážitok okrem súťaží nebol.
O pozitívnom myslení v ťažkých chvíľach
Keď dlhodobo ťažko pracuješ a vieš, že za tvojím výkonom nie je len drina a námaha, ale aj ľudia z tvojho tímu, motivuje to. Spolu s tebou prešli celú cestu, keď sa darilo i keď sa nedarilo. To je kolektív, ktorý je pre teba pripravený pracovať aj v noci a vykonať hocičo, preto sa nesmieš nechať ovládnuť emóciami a negatívnymi zážitkami z pretekov. Každé ráno sa postavíš znova a povieš si, že aj keď niečo nevyšlo, posúva ma to ďalej. Je dobré z každého mínusu spraviť plus a využiť to dobré.
O dvadsiatich trafených terčoch
Tento cieľ ešte nemám, žiaľ, splnený. Sezóna sa však ešte nekončí, mám na to ďalšie šance a pokusy. Či potiahnem ešte ďalšiu? Teraz nie je správny čas na túto otázku.
O vyvrcholení sezóny v rodnej Ťumeni
Nekladiem si za cieľ byť úspešná iba v Ťumeni. Predtým sú sveťáky vo Fínsku a Nórsku. Musím sa posnažiť, aby som získala čo najviac bodov a bola čo najúspešnejšia. Aby celkový výsledok bol taký, ktorý očakávam sama od seba, lebo sezónu som dobre rozbehla. Potešilo ma, že záverečné kolo v Rusku nezrušili, niektorí športovci sa vyjadrovali, že sa tam boja ísť. Myslím si, že všetko tam bude v poriadku a na najvyššej úrovni, netreba sa ničoho báť.
O odpovediach na gratulácie
Každá jedna je výnimočná, lebo je zo srdca, vyzdvihnúť jednu by nebolo fér. Každá ma potešila – a pokiaľ som mala čas, odpovedala som. Komu som nestihla, nech mi to prepáči.
O pocitoch pri slovenskej hymne
Viete, aké to bolo pocitovo, keď som sa pri zisku prvého i druhého striebra stále pozerala na najvyšší stupienok – že tá naša vlajka tam stále nie je? Nedávala som si žiadnu úlohu, viem, že čím viac si športovec niečo praje, tak je väčšia šanca, že to pokazí. Snažila som sa len tvrdo pracovať, aby mi ďalšie preteky vyšli. Na preteky s hromadným štartom som nastúpila s tým, že od prvej do poslednej rany, od prvého do posledného kilometra budem pracovať tak, aby sa vlajka zdvihla a ten môj sen finišovať s vlajkou v popredí a najmä znova si zaspievať hymnu po tretíkrát, ktorú ma ešte v Ufe naučila Natálka Prekopová, sa splnil. Pred odovzdávaním medailí som si hovorila: Nasťa, nerozplač sa, nerozplač – ale to sa nedalo, šlo to samo zo mňa. Som veľmi vďačná za tie chvíle, čo sme spolu prežili.
O odkaze mladým dievčatám
Najprv chcem pochváliť naše baby, vďaka ktorým sa podaril veľmi pekný výsledok. Nejde len o moje medaily, dve piate miesta a krásne umiestnenie v ženskej štafete je tiež kvalitný výsledok. Po nepríjemnej situácii z mixštafety som veľmi rada, že Paulína Fialková je silná športovkyňa. Vzchopila sa a ukázala, čo v sebe má.
Som neskutočne rada, že Tereza Poliaková predviedla svoj najlepší výkon práve v štafete, lebo počas sezóny mala problém zaradiť sa medzi najlepšie. Od sestier Fialkových sa očakával výsledok, ale Tereza nás príjemne prekvapila – a ja som neskutočne rada za to, čo ukázala. Podržala štafetu. Keby na treťom úseku nezabojovala, neviem, ako by to pokračovalo ďalej. Ivona Fialková krásne finišovala, udržala výnimočnú pozíciu. To sú dievčatá, ktorým budem môcť spokojne odovzdať štafetu, keď skončím s biatlonom.
A tie, ktoré budú chcieť prísť a reprezentovať Slovensko, mladým nádejám, ktoré robia prvé kroky, chcem popriať, aby sa ničoho nebáli a aby si verili. Aby do toho, pre čo sa rozhodli, šli s vedomím, že šport prináša aj krásne zážitky, aj býva smolný. Práve to nás posúva dopredu, učí nás prekonávať nepríjemné situácie v živote a učí nás byť silnejším.
O tom, čo jej dala táto olympiáda
(hlboký nádych) Dala mi pochopiť, aké je veľmi dôležité veriť si, ako je dôležité spolupracovať. To, čo som dokázala, je výsledkom všetkých, ktorí ma sprevádzajú na mojej dlhej ceste k Pjongčangu 2018. Pochopila som, že človek nikdy nie je sám. Ak by som okolo seba nemala ten tím ľudí, tak medaily nemáme. Takže ešte raz: aj im patrí moja veľká vďaka.
O tom, čo by jej prinieslo radosť
(s pohnutím) Viete… To je to, kvôli čomu športujem. Biatlon a šport už nerobím len pre to, aby som získal medaily. Je to krásne, no najviac ma tešia úsmevy a emócie ľudí. Najviac ma teší, že svojimi výkonmi môžem prinášať pozitívne emócie, pozitívne nálady do rodín. Ak naše vrcholné výkony dokážu posunúť ľudí bližšie k športu, aby mali radi pohyb a zdravý životný štýl, tak je to na nezaplatenie – a za to budem veľmi rada.