Slovenka Slávka Grinčová (42) je technická špecialistka v krasokorčuľovaní. Na zimných olympijských hrách v Pjongčangu mala pod palcom súťaže tanečných párov. „Bola som prísna, ale rovnako na všetkých,“ uviedla v rozhovore pre slovenské médiá.
Ako ste sa dostali na zimné olympijské hry do Pjongčangu?
Medzinárodná korčuliarska únia ma nominovala do technického panelu v súťaži tancov na ľade. Od augusta minulého roku som sa pripravovala na tieto Hry. Sú moje prvé v kariére.
Čo znamená technický panel alebo technický špecialista?
Technický panel je časť rozhodcovského zboru. Body, ktoré vidíte vľavo hore na televíznej obrazovke počas vystúpenia tanečného páru, nabiehajú podľa toho, čo zahlási technický špecialista. Posudzujeme každý prvok vystúpenia, čiže všetky predpísané elementy a ich úroveň. Patria sem aj pády, nelegálne elementy a v konečnom dôsledku sa musíme dohodnúť, koľko bodov pridelíme. Sme na to traja – špecialista, jeho asistent a technický kontrolór. K nami prideleným bodom neskôr rozhodcovia ešte pridajú čosi navyše a celkové skóre potom upravujeme.
Na ktoré súťaže ste dozerali?
Na všetko, čo sa týka tanečných párov – čiže tímovú aj individuálnu súťaž. Na celé Hry nominovala Medzinárodná korčuliarska únia jediný panel.
Sledujete a hodnotíte počas jazdy muža, ženu alebo celý pár?
Je to presne stanovené predpismi. Technický špecialista sleduje ženu, asistent špecialistu muža a technický kontrolór si vyberá už počas tréningov, kto je slabší. Keď sa zahlási, že niečo bolo napríklad na úrovni 4 a kontrolór s tým nemusí súhlasiť, vyžiada sa prehratie konkrétneho elementu a na základe toho sa známky upravujú.
Foto: Daniel Šarga
Na čo sa konkrétne zameriavate?
Sledujem korčule, čiže nohy ženy počas tanca. Dozerám na to, či bola dodržaná hrana, či bol vykonaný obrat atď. Každý krok má svoj názov, čiže vo všeobecnosti sledujem obtiažnosť predpísaných krokov. To všetko potom spočítame a matematicky kombinujeme. V krokoch i tvízloch sledujeme korčule, ale pozeráme už aj na ruky a hlavu. V piruetách je to komplet celé telo plus počet otáčok. Pri zdvíhaných figúrach sledujeme polohu partnerov a tiež aj čas, ktorý im trvá otáčka alebo zotrvanie v určitej polohe.
Jazdy máte naštudované dopredu?
Máme na to pravidlá – musíme si odsedieť každý tréning. Musíme vopred vedieť, čo dvojica približne absolvuje v pretekoch. Chyby a neistota sa dajú vidieť už aj v tréningoch. Potom to máme o čosi ľahšie v súťaži.
Ako prebieha proces rozhodovania po technickej stránke?
Všetci traja máme tzv. headset – čiže slúchadlá s mikrofónom a podľa presne určených pokynov hlásime jednotlivé prvky dataoperátorovi, ktorý ich nahadzuje do počítača. Vidíme a zhodnotíme, napríklad rotačná zdvíhaná figúra level 4 a keď mi povie niekto „review“, vieme, že môže byť chyba pri hodnotení a potom to treba ešte raz pozrieť a oznámkovať. Ešte je tam s nami jeden človek, ktorý strihá video, aby sme si ho v prípade potreby mohli pozrieť ešte raz.
To všetko sledujete priamo na ľade alebo aj na monitore počítača?
Máme obrazovku pred sebou, ale základ je reálny obraz tanečníkov na ľade. Obrazovka nám slúži len pri procese prehrávania toho, čo potrebujeme vidieť ešte raz.
Vyzerá to ako tvrdá práca a nie zážitok z krasokorčuľovania. Súhlasíte?
Áno, v prvom rade je to práca. Som tu už dva týždne, ale užívam si to až po pretekoch tanečníkov tak, že si idem ako divák pozrieť súťaž žien. Je to taká fráza, ale musím byť obrovsky sústredená na každý drobný detail. Stres trvá od začiatku až do konca súťaže. Ak nezbadám nejakú chybu, či zaváhanie, môže to mať veľké následky.
Ako boli na tom v olympijskej súťaži slovenskí tanečníci?
Všetky tanečné páry, ktoré sa dostali na zimné olympijské hry, majú veľmi dobrú úroveň. O Slovákoch to platí tiež, z čoho sa veľmi teším. Čo zajazdili, zodpovedalo tomu, čo sa čakalo na tejto úrovni pretekov. Z 24 párov postúpilo do voľného tanca 20 a Slováci boli medzi nimi. Poznám ich ako jazdia, som spokojná s tým, čo som videla v ich podaní.
Bolo pre vás prekvapujúce, že ste sa dostali na olympiádu?
Je to milé prekvapenie, ale bola som už vlani na Čínskom pohári či majstrovstvách sveta juniorov a predpokladám, že o mne šli pozitívne referencie. Inak by som nedostala pozvanie do Pjongčangu. Nevyberali len tak. Som na to veľmi hrdá. Keď som dostala nominačný list, pocítila som veľkú zodpovednosť a uvedomila som si, že som už v minulosti odviedla kvalitnú prácu. Olympiáda je vrchol aj pre mňa. Keď som začínala s touto prácou, vôbec som neuvažovala o piatich kruhoch. Išla som postupnými krokmi a so mnou išla aj dobrá reputácia.
Ste bývalá tanečníčka. Plynulo ste teda prešli z ľadu za počítač?
Dá sa povedať, že to tak bolo, aj keď chvíľku som aj trénovala. Mám aj iné zamestnanie, neskôr dostalo prednosť iba rozhodovanie pred trénovaním. Dôležitý zlom nastal v systéme rozhodovania, keď sa prešlo zo starého šestkového na súčasný rozdelený na technickú časť a prejav. Potom prišla výzva na seminár z ISU, trochu som si neverila, ale pomohli mi aj z nášho krasokorčuliarskeho zväzu. Urobila som skúšky vo Frankfurte a potom sa to už rozbehlo.
Stihli ste vidieť z olympijských hier aj niečo mimo krasokorčuľovania?
Jeden deň sme mali taký voľnejší a to akurát vtedy, keď veľmi silno fúkalo. Kdekoľvek sme prišli, zatvorili športovisko. Na chvíľu dokonca zatvorili aj olympijský park. Bola som len na hokeji Slovensko – USA v základnej skupine.