Počas zimných olympijských hier v Pjongčangu sa znovu dostali do povedomia verejnosti vďaka senzačnému výkonu Češky Ester Ledeckej. Výborná snoubordistka nečakane vyhrala lyžiarske super G. Všetci teraz čakajú, či pridá v sobotu cenný kov aj vo svojej hlavnej disciplíne – v paralelnom obrovskom slalome.
Foto: SITA/AP, Alessandro Trovati
Z doplnkovej disciplíny má tri zlaté
Ak sa jej to podarí, nebude v Pjongčangu prvá. Trochu nečakane ju predstihla rýchlokorčuliarka Jorien ter Morsová.
Dvadsaťosemročná Holanďanka získala minulý týždeň zlato (už tretie, dve má zo Soči) v pretekoch na 1000 m. V utorok potvrdila svoju univerzálnosť, keď pridala bronz v štafete na 3000 m v rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe (šortrek).
Jej príbeh je o to zaujímavejší, že pôvodne nemala mať s kolegyňami zo štafety žiaden nárok na medailu. Síce vytvorili svetový rekord, no len v B-finále, čo im malo zaručiť piatu priečku. V štvorčlennom A-finále sa však diali veci, arbitri diskvalifikovali Kanadu aj Čínu. Holanďanky sa tak posunuli na stupeň víťazov.
„Je to výnimočné. Pred olympiádou som tajne dúfala, že by to mohlo vyjsť. Po zaváhaní v semifinále sme však už na medailu vôbec nemysleli. O to je to krajšie a bonusom je svetový rekord,“ priznala nadšená Ter Morsová, pre ktorú to boli posledné preteky na krátkej dráhe. V kariére sa chce sústrediť už len na dlhšiu dráhu, ktorá je v Holandsku oveľa populárnejšia.
Dlho jazdila len na krátkej dráhe. Dlhú si do tréningu pridala až v roku 2012 v rámci prípravy na Soči. „Prvotným motívom bolo zlepšiť si fyzičku pre šortrek,“ priznáva spätne. Rýchlo však pochopila, že môže žať úspechy aj v tejto disciplíne. Navyše, v nej rýchlo začala dosahovať ešte lepšie výsledky.
„Keď kombinujete rôzne disciplíny, robí vás to lepším a silnejším. Pevne tomu verím,“ vravela ešte pred olympiádou v Soči. Už tam nemala ďaleko k double. Na krátkej dráhe obsadila 6. (500 m), 5. (1000 m) aj 4. miesto (1500 m).
Hasuovi nezahrali hymnu
Pred Ter Morsovou sa naposledy tešil z dvoch medailí v dvoch športoch na jedných Hrách Heikki Hasu. V roku 1952 v Oslo.
Fínsky kombinátor sa pravidelne zúčastňoval aj v pretekoch v behu na lyžiach. V Oslo získal v štafete na 4 × 10 km zlato a vo svojej dominantnej disciplíne v severskej kombinácii skončil druhý. V bohatej medailovej zbierke má ešte jeden cenný kov z olympiády – zlato zo severskej kombinácie z roku 1948 v St. Moritzi.
V súčasnosti 91-ročný dôchodca sa po skončení úspešnej kariéry stal farmárom a dvakrát bol poslancom fínskeho parlamentu (v rokoch 1962 – 66 a 1967 – 70). V roku 2003 mu v meste Anjalankoski odhalili pamätnú sochu.
„Na kariéru mi ostali už len dobré spomienky. Na každých pretekoch sme spoznávali nových ľudí a vytvárali nové priateľstvá. Nedostávali sme žiadne odmeny. Šport sme brali ako záľubu. Všetci najlepší fínski športovci sme mali bežné zamestnanie a trénovali sme po robote. Odvtedy sa všetko zmenilo, šport sa sprofesionalizoval,“ spomínal Hasu na svoje pretekárske roky v rozhovore pre yle.fi.
Účasť na olympiáde bola pre neho dokonca stratová záležitosť. „Keď som prišiel požiadať, aby mi aspoň dorovnali stratu na plate, generálna sekretárka olympijského zväzu mi odvetila, že ako farmár predsa nemám pevný plat,“ vravel so smiechom a pridal i zaujímavosť: „Po zisku zlata mi nezahrali ani hymnu. Orchester nemal noty, a tak sme tam stáli bez hudby.“
Rezcovová sa priznala k dopingu
V dvoch disciplínach, ale nie na jedných Hrách, sa tešila aj bývalá ruská bežkyňa na lyžiach a biatlonistka Anfisa Rezcovová.
Päťnásobná olympijská medailistka sa počas úspešnej kariéry paralelne venovala obom disciplínam. Úspechy pod piatimi kruhmi si však pekne podelila. V Calgary 1988 ešte v drese Sovietskeho zväzu brala zlato a striebro v behu (štafeta na 4 × 5 km, resp. 20 km). O štyri roky v Albertville – vo farbách SNŠ – získala zlato a bronz v biatlone (šprint a štafeta 3 × 7,5 km). Poslednú piatu medailu, opäť zlatú, pridala o dva roky v Lillehammeri už s ruskou vlajkou v biatlonovej štafete (4 × 7,5 km).
V rozhovore pre skisport.ru v roku 2009 priznala, že počas sezóny 1998/99 brala zakázané látky.
„Po návrate z materskej som šesť mesiacov tvrdo drela. Bola som čistá a v lete som všetko vyhrávala. Potom sa začala sezóna a nevyhrala som nič… Nechápala som, čo sa deje. Začala som chodiť na ‚akupunktúru‘, stala som sa majsterkou sveta v štafete a prišli aj výsledky vo Svetovom pohári,“ uviedla.
„Myslím si, že vrcholový šport nikdy nebol čistý,“ dodala pred deviatimi rokmi matka súčasnej ruskej reprezentantky Darii Virolaynenovej.