Zostala však iba nenaplnená ambícia. Petra Vlhová (22) v olympijskom slalome v Pjongčangu zlyhala. Trináste miesto s trojsekundovou stratou na víťaznú Fridu Hansdotterovú si druhá žena slalomového poradia Svetového pohára nepredstavovala ani v najhoršom sne. „Potrebujem sa z tohto sklamania vyspať,“ vraví rodáčka z Liptovského Mikuláša.
Ako veľmi ste sklamaná?
V prvom rade som sklamaná sama zo seba. Nepredviedla som jazdy, na ktoré mám. Môj tím odviedol skvelú prácu, urobil pre mňa maximum. Skrátka: mala som len jednu šancu za štyri roky a nevyužila som ju.
Bola to psychická zviazanosť, ktorá vás brzdila?
Nechytila som sa už na začiatku prvého kola. Od prvých oblúkov som nenašla rytmus, ktorý mám vžitý. Neboli to veľké chyby, no jazdila som pomaly. Brzdila som. Zhodnotila by som to tak, že som to na trati nebola ja.
Po prvom kole ste na líderku Wendy Holdenerovú strácali 2,23 s. Trochu prisilná káva na ašpirantku na medailu…
Áno. Bola som z toho frustrovaná. Je potom ťažké nájsť motiváciu a podať dobrý výkon. Napriek tomu som sa snažila dať do druhej jazdy sto percent, ale nebolo to ono.
Dalo by sa povedať, že ste preteky odjazdili v kŕči?
Mala som ho od štartu až do cieľa – nevedela som sa ho zbaviť. Cítila som, že idem zle. Snažila som sa v strede trate niečo urobiť, aby som nabehla na svoju jazdu, chytila rytmus, ale nepodarilo sa to.
Mali ste nejaký problém už pred pretekmi?
Nie. Niekedy sa ráno cítim zle a preteky sa mi vydaria a zase opačne. Nebrala by som to tak, ako som sa cítila po zobudení sa. Je to o tom, ako sa človek cíti v daný moment pred štartom a ako ju začne.
Niektorí športovci sa zle vyrovnávajú s tlakom okolia. Nemohol to byť aj váš prípad?
Každý si musí uvedomiť, že je to šport. Je ľahké povedať, že chcem medailu a budem o ňu bojovať. Druhá vec je to aj potvrdiť a ísť naplno. Nie vždy sa to dá. Tlak robia len ľudia okolo. Pred pretekmi som sa cítila dobre, ale niekedy to nejde tak, ako človek chce.
Budete mať po tomto zlyhaní chuť do ďalších pretekov?
Vyspím sa a znovu ju získam. Dnešok musím hodiť za hlavu. Veľmi ma to mrzí, bola to len moja chyba. Chcela som medailu, ale asi ešte na ňu nemám nárok. Potrebujem trénovať a nabrať skúsenosti. Možno ju nezískam nikdy, ale budem na sebe pracovať a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Hansdotterová sa stala olympijskou víťazkou ako 32-ročná. Znamená to, že všetko je možné?
Áno, som mladá a v podstate stále mám všetko pred sebou. Poučím sa z niektorých vecí, čo sa stali a pokúsim sa nezopakovať chyby, ktoré som urobila. Budem sa snažiť ešte dokončiť sezónu čo najlepšie.
Slalom v Pjongčangu bol posledný pre Veroniku Velez-Zuzulovú v kariére. Bude vám chýbať?
Som rada, že sem prišla. Užijeme si ešte tímovú súťaž . Už som si zvykla, že som sama na všetko, vždy je ale lepšie mať niekoho pri sebe zo Slovenska. Pozvala ma 7. apríla na rozlúčku do Jasnej.
Aké súťaže ešte absolvujete v Pjongčangu?
Pôjdem takmer všetko, čo sa dá. Ešte sa porozprávam s trénerom, ale v pláne máme aj super G, tréningy zjazdu, samotný zjazd nie, ale kombináciu a tímovú súťaž určite áno.