„Prvý raz som Anastasiu Kuzminovú zaregistrovala v roku 2008 po jej príchode na Slovensko. Mali sme sústredenie na Králikoch, bola som vtedy ešte juniorka. Prišla tam aj ona, prijali sme ju bez problémov. Neskôr sme sa dozvedeli, že je majsterka sveta medzi juniorkami,“ vraví Natália Prekopová, niekdajšia slovenská reprezentanka v biatlone.
Po ukončení kariéry sa stala členkou Kuzminovej tímu – ako sparingpartnerka v streľbe i opatrovateľka Kuzminovej dcérky Olivie počas súťažných povinností jej mamy.
Spolu sa učili hymnu
Odkedy vzniklo medzi nimi také silné puto?
„Rýchlo sme sa spriatelili, na pretekoch sme aj spolu bývali. Keď som videla, ako maximálne profesionálne sa stavia k svojim povinnostiam, motivovala tým aj mňa, stala sa mojím vzorom,“ približuje Naty – taká prezývka sa jej vžila v biatlonovom prostredí.
Priniesla Kuzminová niečo nové do slovenskej reprezentácie? Trénovala viac, prípadne inak?
„To veľmi neviem posúdiť. O ruských športovcoch sa hovorilo, že trénujú vo veľkých objemoch, ale nejaké veľké rozdiely som nepostrehla,“ podotkne. Prekopová sa od Anastasie priúčala biatlonu, Kuzminová sa zasa od nej učila slová slovenskej hymny.
„Na majstrovstvách sveta v Pjongčangu 2009 získala striebro v pretekoch s hromadným štartom. Z prvej medaily pre Slovensko mala obrovskú radosť. Po príchode na Slovensko sa ocitla v novej situácii, nemala to jednoduché, no za dôveru sa chcela odvďačiť. Naznačila veľký potenciál – a v ďalších sezónach ho aj potvrdila. Akosi prirodzene sa začala zaujímať o slovenskú hymnu. Akoby tušila, že čoskoro prídu aj víťazstvá,“ približuje Natália.
Prišli o pár dní po Pjongčangu – v baškirskej Ufe sa Kuzminová stala dvojnásobnou majsterkou Európy – a na najvyššom stupni prvý raz spievala slovenskú hymnu.
„Slovíčka sa učila svedomito – napokon ako všetko, do čoho sa pustí. Napísala som jej ich na papier, ak niektorému nerozumela, pýtala sa, čo znamená. Po večeroch sme hymnu spievali spolu, niekedy si ju nôtila aj sama. Bolo to milé i úsmevné.“
Číry vzor profesionálky
Sú v kontakte aj teraz?
„Voláme si každý deň. Podľa Nastinho hlasu viem, v akom je rozpoložení. Po trinástom mieste v šprinte netajila sklamanie. Vždy si dáva najvyššie ciele, viem ako ju mrzelo, že neobhájila zlato. Ak jej niečo nevyjde, smúti, ale nerobí z toho tragédiu. Má dve deti, na prvom mieste sú jej najbližší, je rodinne založená. Zároveň veľmi túžila po medaile na jej tretej olympiáde. V Pjongčangu má už dve, je to fantastické, nemám slov. Viem, čo všetko pre to obetovala a veľmi jej želám, aby aj tam spievala slovenskú hymnu – ako vo Vancouvri 2010 i Soči 2014. Keď jej vyjde deň a sadne streľba, nemá konkurenciu,“ zdôrazní Kuzminovej blízka priateľka.
Potiahne Anastasia aj ďalšiu sezónu? „Netrúfam si to odhadnúť, možno to nevie ani ona. Počkáme si na jej rozhodnutie.“
Pavel Kobela, viceprezident Slovenského zväzu biatlonu, riaditeľ odboru športu v banskobystrickej Dukle sa vo štvrtok vrátil z Pjongčangu.
„Anastasia opäť potvrdila, že je výnimočná biatlonistka i vzácny človek. Jej najväčšia prednosť je v tom, aká je a ako pristupuje k svojim veciam: číra profesionálka s veľkým srdcom. Všetko podriaďuje úspechu, ide neochvejne za svojím cieľom. Po narodení druhého dieťaťa, dcérky Olivie, sa obdivuhodne vrátila do pretekov Svetového pohára. V minulej sezóne sa postupne rozbiehala, no pribrzdili ju zdravotné problémy. V tejto sa dostala do životnej formy – a udržala si ju aj na najdôležitejšom podujatí roka. Z troch olympijských účastí má už päť medailí, čo hovorí za všetko. V Dukle sme sa jej snažili utvoriť čo najlepšie podmienky v príprave – a Kuzminovci ich zúročujú,“ podotýka bývalý tréner ženskej reprezentácie.
Stanovil zväz Kuzminovcom výkonnostný cieľ? Kobela sa zasmeje.
„V Dukle má každý športovec výkonnostný cieľ, aby sa zlepšoval. Anastasia sa mala umiestniť do desiateho miesta. Vieme, že športovkyňa jej formátu si stanovuje svoje méty sama – a iné ako najvyššie byť nemôžu. Nechceli sme ju rečami o medailách dostávať pod tlak, ona to nepotrebuje počuť, cíti to vo svojom nastavení. Po trinástom mieste v šprinte netajila sklamanie, túžila po treťom zlate. Po striebre v stíhačke z nej spadla ťarcha zodpovednosti, každý mohol vidieť, aká bola nesmierne šťastná. Vo štvrtkových vytrvalostných pretekoch získala druhé striebro, skvele jej piatym miestom sekundovala Paulína Fialková. Dve Slovenky v prvej päťke je úžasný výsledok. A ešte nie je koniec, obe majú veľkú šancu aj v pretekoch s hromadným štartom,“ pripomína nádej na prípadnú zlatú radosť.
Podstatné oddeľuje od nepodstatného
Ako hodnotia Kuzminovej výkony jej bývalé kolegyne zo slovenskej reprezentácie?
„Anastasia výkonnostne dozrela, po druhom dieťati sa vrátila ešte silnejšia. Aj keď jej prípadne niečo nevyjde, dcérka sa na ňu usmeje – a všetko je v poriadku, je nad športom. Vie oddeliť podstatné veci od nepodstatných, dlhodobo si udržuje vysokú výkonnosť. Bola juniorskou majsterkou sveta podobne ako niektoré jej súčasné najväčšie súperky. Jej prednosťou sú fyzické predpoklady: má bežecky talent, na trati využíva dlhé páky, spravidla ukazuje súperkám chrbát. Vidieť, že biatlon ju baví, užíva si ho. Ťaží z bohatých skúseností, pri jej profesionálnom prístupe a vysokých nárokoch na seba sa zaslúžene dočkala veľkých úspechov,“ konštatuje Martina Halinárová, prvá slovenská medailistka – strieborná z roku 1999 – z majstrovstiev sveta v biatlone.
Janka Daubnerová, za slobodna Gereková – kariéru ukončila po minulej sezóne – za najväčšiu Kuzminovej devízu považuje cieľavedomosť.
„Vie sa dôkladne pripraviť na najdôležitejšie preteky, najmä v olympijských sezónach ju ženie silný motor. Bežecky je vynikajúco pripravená, môže si dovoliť aj chybu-dve na strelnici – získa medailu. Nemala to jednoduché, urobila ťažké rozhodnutie, získala slovenské občianstvo – a ako Slovenka sa stala dvojnásobnou olympijskou víťazkou. Odhodlane a odvážne šla za svojím cieľom – a dosiahla ho.“