Foto: TASR, Branislav Račko
„Na zápasy sa teším, pozriem si ich v televízii. Čo sa týka ambícií, netreba sa príliš pozerať vpred. Každopádne, vážne to začne byť až vo štvrtom zápase,“ tvrdí Michal Handzuš (40), účastník troch olympiád (2002, 2010, 2014) a majster sveta z Göteborgu.
Ako sa vám pozdáva mužstvo, ktoré má tréner Ramsay k dispozícii?
Tréneri zobrali mužstvo, ktorému veria. Chalanov otestovali počas troch sústredení. Snažili sa vhodne namixovať skúsenosť s mladosťou a dravosťou. Sú tam hráči s bohatými skúsenosťami z vrcholných podujatí i nováčikovia, ktorí majú v sebe potrebnú túžbu niečo dokázať.
Možno za spoločnú črtu hráčov v tíme považovať dobré korčuľovanie?
Craig o tom veľakrát rozprával. Chce hrať rýchly hokej s piatimi hráčmi dopredu i dozadu a podľa toho si aj vyberal hráčov. Výrazne prihliadal na korčuliarske schopnosti. Samozrejme, dôležité je aj to, aby sa hráči úplne podriadili kolektívu, inak nie sú natoľko platní pre mužstvo. Bez toho sa nedá poskladať víťazné mužstvo. Dosť bazíruje, aby chalani dodržiavali systém. Zobral hráčov, ktorí mu do neho najviac zapadli.
Ako hodnotíte výkony tímu počas prípravy?
Z decembrového turnaja v Nórsku som videl len útržky, ten by som nehodnotil. V zápasoch s Českom a na Nemeckom pohári sa chlapci najmä učili systém, aby úplne pochopili, čo od nich Craig chce. Veľa vecí bolo dobrých, no mnoho ešte bolo treba zlepšovať. Lepšie fungovala defenzívna činnosť, v tomto smere hráči rýchlo porozumeli filozofii. Útočná fáza bola trochu horšia. V Pjongčangu mal Craig pár dní pokope celé mužstvo, aby s ním nacvičil dôležité detaily. Je to určitá výhoda. V minulosti sme sa stretli deň pred prvým zápasom.
Slováci neodohrali tesne pred turnajom žiaden prípravný zápas. Nebude mužstvu chýbať?
Za ideálnych podmienok by bolo určite lepšie nejaký odohrať. Dostali by sa do zápasového tempa. Generálny manažér Miro Šatan mi vysvetľoval, že v našom prípade by mínusy – teda náročné cestovanie – prevládli nad plusmi. Chalani sa museli v Južnej Kórei prispôsobiť osemhodinovému časovému posunu. Keby mali ešte cestovať štyri alebo päť hodín, odohrať zápas a vrátiť sa späť, bolo by to pre nich príliš únavné. Takto mali možnosť lepšie sa aklimatizovať.
Čo môžu fanúšikovia čakať od prvého súboja s favorizovanými Rusmi?
Tréner bude od hráčov žiadať to isté ako v každom inom zápase. Aby hrali dobre v obrane, všetci piati spolu a dodržiavali systém. Samozrejme, treba sa presadiť aj v útoku, nie sa len celý čas brániť. Vždy sa hrá podľa možností súpera. Uvidíme, koho výhodou bude, že je to úvodný zápas. Hokej je krásny v tom, že je nevyspytateľný, nehrá sa podľa mien, ale podľa kolektívu. Keď sa dáte dokopy, máte šancu proti každému súperovi.
Kouč Oleg Znarok si vyberal hráčov najmä z dvoch tímov. Bude veľkou výhodou ich zohratosť?
Môže to byť ich veľká výhoda, no ukáže sa to až počas turnaja. Ten olympijský je nevyspytateľný a prognózy sa vôbec nemusia naplniť. Rusi patria medzi favoritov, ale Švédi a Fíni budú takisto silní. Aj zámorské tímy môžu byť veľmi nepríjemné. Budú hrať, akoby mali vo svojom strede aj hráčov z NHL. Na ich odhodlaní a sebavedomí sa nič nemení. Turnaj bude vyrovnaný, v play off príde aj k prekvapeniam.
Foto: SITA, Julio Cortez
Majú Slováci na postup do štvrťfinále či aj vyššie?
Netreba sa pozerať príliš vpred. Treba skúsiť vyhrať prvý zápas a potom sa zlepšovať. Olympijský turnaj je vždy o tom, že prvé tri zápasy sú najmä na zohratie a vyskúšanie si rôznych vecí. Vážne to začne byť až vo štvrtom stretnutí. Tri zápasy sú dosť, možno aj preto nebolo potrebné hrať prípravný duel. Som však presvedčený, že do každého duelu pôjdu naši chlapci s cieľom vyhrať.
Keby sa vás mladší hráči pýtali, čo ich v Pjongčangu čaká, čo by ste im povedali?
Nech si to najmä užijú, lebo olympiáda sa koná len raz za štyri roky. Mnohí vynikajúci hokejisti sa na ňu nikdy nedostanú. No to neznamená, že sú na výlete! Skôr ide o to, aby si užili zápasy, vyhecovanú atmosféru a adrenalín. Možnosť hrať na olympiáde je dôvod, prečo hráme hokej a makáme celé letá. Pre takéto zápasy sa celá tá drina oplatí.
Je príjemné spestriť si olympiádu účasťou na iných športoviskách?
Priznám sa, že keď som hral na olympiáde, tak som skoro nikde nebol. Vo Vancouvri sme odohrali sedem zápasov za desať dní, prišli sme deň pred prvým a odišli deň po poslednom. V Soči to bolo podobné. Teraz mali chlapci v úvode olympiády viac času ísť sa pozrieť na iné športoviská. O tom je olympijská myšlienka, že si môžu užiť aj iné športy a v jedálni sa stretávajú s ostatnými športovcami. O to viac si potom môžete vychutnať aj hokej. No akonáhle sa začne turnaj, musia myslieť už len na hokej. Zápas, regenerácia, zápas, regenerácia. Neostane čas na nič iné.
Čo vám najviac evokuje slovo olympiáda?
Samozrejme, pre nás, ktorí sme tam boli, je to olympiáda vo Vancouvri a zápas o bronz s Fínmi. Celý turnaj bol krásny, ale navždy to ostane smutná spomienka, keďže sme mali medailu na dosah, no nevyšlo to.