Najprv ich navnadilo krásnymi dňami oficiálnych tréningov a v nedeľu, keď sa už malo súťažiť, odvialo kvalifikáciu a všetky pretekárky pristáli priamo vo finále.
Slovenská reprezentantka Klaudia Medlová musí na svoj olympijský debut čakať minimálne o deň dlhšie. Pokiaľ nebudú podmienky vyhovujúce ani v pondelok, slopestyle sa neuskutoční vôbec:
„Mali sme úplne úžasné tri dni tréningu so slnkom a bez vetra, a práve v deň kvalifikácie začalo takto fúkať. Som tu od 1. februára a v nedeľu je najhoršie počasie. Fúkať má nasledujúce tri dni, no v pondelok ráno to má byť o niečo lepšie.“
Medlovú a ďalšie snoubordistky pustili na trať až 7. februára, takže po príchode do Kórejskej republiky jej zvýšilo dostatok času. V olympijskej dedine, z ktorej dochádza každý deň autobusom, nadobudla po precestovaní tisícok kilometrov dojem, že sa znova ocitla na sídlisku v rodnom Liptovskom Mikuláši:
„Zo začiatku sme sa trošku nudili, lebo mi to tu príde ako na sídlisku na Podbrezinách. Máme skupinu na WhatsAppe a chodíme spolu na raňajky, na obedy. Prvú noc sme prespali tu, ale už sme sa nudili, tak sme išli na dva dni do Soulu. Pozrela som si ho a vyskúšala som kórejskú kuchyňu, ktorá mi však príliš nechutila, radšej mám japonskú.“
Pri svojej premiére pod piatimi kruhmi má na programe dve súťaže. Rovnako ako ona medzi účastníčkami, aj obe jej disciplíny patria v olympijskom ponímaní k benjamínkam. Slopestyle sa koná po druhý raz, Big Air má dokonca premiéru. Nezainteresovaným nemusia tieto názvy veľa prezradiť, Medlová predstavila svoju úvodnú disciplínu takto:
„Začíname slopestyleom, ktorý spočíva v zábradliach, máme tri platformy a potom tri skoky. Jazdec musí byť čo najkreatívnejší na každej prekážke a predviesť na nej to najlepšie, čo vie. Nesmie padnúť, nemal by sa ani príliš dotýkať rukami.“
Foto: TASR, Martin Baumann
Slopestyleové trate sa neopakujú, pretekárky si preto dopredu nemohli nacvičiť, čo na ne čaká v Snehovom parku Phoenix: „Zábradlia sú všade iné, jazdec sa za tri dni tréningu musí čo najrýchlejšie zžiť s traťou, aby ju dokázal prejsť od začiatku až do konca s najnáročnejšími trikmi. Párkrát sa mi ju podarilo prejsť bez pádu. Cítim sa perfektne, užila som si tréning a som pripravená na preteky. Budem spokojná, keď pôjdem čistú jazdu, ktorú mám naplánovanú. Keďže máme iba dve jazdy, prvú musím ísť na istotu s tým, čo mám, v druhej možno trošičku pritvrdím.“
Vzhľadom na poveternostnú neistotu sa však jej slovo „možno“ netýka iba taktiky, ak počasie neprivolí, v teoretickej rovine zostane celá súťaž.