Spolu potiahli šesť zaujímavých rokov – aj s krátkou prestávkou, keď sa rozišli, no navzájom sa rešpektovali. V súčasnosti vedie ženskú reprezentáciu Ukrajiny, no rád sa pred zimnou olympiádou v Pjongčangu v rozhovore vrátil k najväčším úspechom jeho vtedajšej zverenky a spomenul aj neľahkú cestu k nim.
Kedy ste zaregistrovali, že existuje biatlonistka Nasťa Kuzminová? Registrovali ste ju aj pod dievčenským priezviskom Šipulinová?
Niekedy začiatkom roka 2007 ma oslovil jeden známy, že na Slovensko prišla talentovaná biatlonistka z Ruska, majsterka sveta medzi juniorkami. Vraj sa jej manžel Daniel Kuzmin zaujíma, či by nemohla reprezentovať našu krajinu. Vtedy sme sa o ňu začali bližšie zaujímať aj my na zväze. Overili sme si, že naozaj patrila medzi nádejné juniorky, pre Rusko získala v štafetách aj zlato. Začali sme pracovať na tom, aby dostala slovenské občianstvo a mohla štartovať za Slovensko.
Koľko to trvalo? Ruská strana nerobila problémy?
Na prekvapenie nie, hoci vybaviť všetky potrebné formality trvalo istý čas. V polovici decembri 2008 dostala aj vďaka viacerým ľuďom, ktorí nám pomohli, v Bratislave slovenský pas a ešte s horúcim dokladom sa ponáhľala na preteky IBU Cupu do talianskeho Val Martella. Tam mala premiéru v slovenskom drese. V šprinte obsadila jedenáste miesto, potrebovala získať body, aby mohla štartovať v pretekoch Svetového pohára.
Nárokovala si ruská strana finančnú protihodnotu?
Nie, pokiaľ viem, uvoľnili ju ako neperspektívnu, lebo otehotnela a narodil sa jej syn Jelisej. Na Slovensko prišla aj s ním za manželom, ktorý žil v Banskej Bystrici. Zamestnali sme ju za symbolický plat na biatlonovom zväze.
Už vo februári 2009 – zhodou okolností v Pjongčangu – získala pre Slovensko prvú medailu – striebornú v pretekoch s hromadným štartom. Pocítili ste zadosťučinenie, že dobrá vec vyšla a Slovensko má kvalitnú biatlonistku?
Zadosťučinenie určite viac prežívala Anastasia. Obdivoval som jej húževnatosť, s akou trénovala. Nemala to jednoduché, jej manžel reprezentoval Izrael na majstrovstvách sveta v bežeckom lyžovaní v Liberci, synka opatrovali Danielovi rodičia. Viem, že vtedy symbolicky venovala medailu obetiam nešťastia v Polomke.
Foto: SITA, Ján Viazanička
Kedy ste začali Anastasiu trénovať?
Začiatkom októbra 2009 sme sa dohodli na streleckej príprave s ňou i s Paľom Hurajtom. Blížila sa zimná olympiáda vo Vancouvri, stala sa pre nás prioritou.
Čo ste si pomysleli, keď si na Silvestra zlomila dve kostičky na ľavej ruke po nevinnom páde?
Nastala väčšia hektika a stres než pri vybavovaní formalít s pasom. Takéto vážne zranenie nepríjemne zasiahlo do ďalšej prípravy. Šťastím v nešťastí bolo, že hneď podstúpila operáciu na renomovanej klinike. Vtedy sa opäť prejavila jej nezlomná vôľa: v Osrblí takmer mesiac behávala bez palíc. Generálku pred Vancouvrom absolvovala na pretekoch Svetového pohára v Anterselve. Vyskúšala si manipuláciu s puškou s bandážou na ruke, formu sme ladili v záverečnej príprave v Obertilliachu. Tam sme položili základ úspechu.
Prvý vancouverský štart v rýchlostnom biatlone premenila na zlato. To prekonalo všetky očakávania vzhľadom na to, čo tomu predchádzalo. Zafungovalo, že nič veľké sa od Kuzminovej nečakalo?
Anastasia je mimoriadne súťaživá pretekárka, nepoddá sa za nijakých okolností. Na Vancouver spomínam ako na neuveriteľne krásnu rozprávku, všetko v nej do seba zapadlo. Iste, nik nečakal, že by siahla na zlato – kým sa nezačali preteky. Na náročnej rozmočenej trati sa vyvíjali zaujímavo: Nasťa sa raz pomýlila v ležke, favorizovaná Nemka Neunerová raz na stojke – a bežecký súboj kto z koho vyznel pre našu reprezentantku – bola rýchlejšia o jeden a pol sekundy! Vancouver dopadol nad očakávanie: Nasťa pridala striebro v stíhačke, Paľo Hurajt v životnej forme bronz z pretekov s hromadným štartom. Žičila nám devätnástková mágia: Nasťa mala v zlatom šprinte štartové číslo devätnásť, Paľo takisto – a ja mám devätnásteho februára narodeniny! No nevyhrajte… (s úsmevom) Neviem, či niekto úspechy biatlonu z Vancovru prekoná. Myslím si, že nie. A ak, tak Nasťa.
V štvorročnom období medzi Vancouvrom a Soči Kuzminová získala na svetovom šampionáte bronz v Chanty-Mansijsku 2011, vyhrala trojo pretekov Svetového pohára. Nečakali ste viac?
Stále patrila do užšej svetovej špičky, čo potvrdzovala v pretekoch Svetového pohára, no trošku jej kolísala streľba. Možno aj preto, že sama ako olympijská víťazka na seba kládla vysoké nároky. V tom čase sme sa nakrátko rozišli, no od roku 2012 sme opäť spolupracovali. Na majstrovstvách sveta v Novom Meste na Morave tiež v šprinte útočila na medailu, no zasekla sa jej nábojnica, musel jej pomôcť rozhodca, čo ju veľmi zdržalo.
Foto: Robert Hüttner
Akú stratégiu ste zvolili pred zimnou olympiádou v Soči? Nezväzovala ju obhajoba zlata a striebra?
Do Soči šla v pozícii jednej z favoritiek, aj verejnosť od nej očakávala medailu. Zamerali sme sa na to, aby sme čo najviac eliminovali akékoľvek rušivé vedľajšie vplyvy. Olympijské súťaže sú špecifické. Nikdy sa nedá predpokladať, ako v nich skončíte, no dá sa na ne pripraviť. Mysleli sme na všetko: študovali sme profil trate, kde zvoľniť, kde zabrať, príchod na strelnicu, podmienky na nej. Každá maličkosť bola dôležitá. A pretože Anastasia má vysokú tréningovú morálku, neúnavne a tvrdo pracuje, odmenou za drinu bola zlatá obhajoba. Na štart nastúpila uvoľnená.
Zlato obhajovala v Rusku, v krajine, kde sa narodila, pred zrakmi jej rodičov i mladšej sestry. Brala to ako pridanú motiváciu?
S tlakom i s týmito okolnosťami sa psychicky vyrovnala. Veľa ľudí ju v Soči poznalo, mala to náročné, no zvládla to perfektne. Na stojke na dva terčíky trochu dlhšie mierila, neuponáhľala sa, dala si záležať – a sklopila ich. Vtedy každá sekunda trvala minútu, trochu nám brnkla na nervy, no stálo to za to. V zuboch som zvieral zlatý krížik, ktorý som mal aj vo Vancouvri pri prvom zlate. Po štyroch rokoch som vytiahol aj okuliare. Od kanadskej olympiády som si ich nenasadil. Škoda, že Anastasiu potom prikvačila viróza, v stíhačke ju od medaily delil jeden výstrel.
Ako by ste charakterizovali Kuzminovú? Čo jej je najväčšou prednosťou?
Anastasia je cieľavedomá a inteligentná osoba. Vie, čo chce a robí všetko pre to, aby to dosiahla. Má danosť v jej somatotype – dlhé páky sú zväčša jej výhodou, vyniká i fyzicky. Keď cíti pohodu, ťažko ju zdolať, čo naznačila v tejto sezóne. Keď je v špičkovej forme, je skoro jedno, aký má trať profil. Niekedy ju pribrzdí premotivovanosť, no už je zrelá pretekárka, vie s tým pracovať. Strelecky sa tiež zlepšila, výpadok sa sem-tam pritrafí každej biatlonistke zo súčasnej špičky. Obdivujem ju, ako pri dvoch deťoch vie skĺbiť vrcholový šport s rodinou. Viem, aké je to pre ňu náročné.
Súčasná sezóna je výsledkovo jej najlepšia. Vydrží jej forma do olympijských pretekov?
Verím, že jej manžel i tréner ju pripraví tak, aby jej forma vrcholila v Pjongčangu. Je dobré, že istý útlm nastal, keď ju trochu neposlúchala streľba, ale v posledných pretekoch Svetového pohára pred olympijskými skončila druhá, čo ju určite povzbudilo. Bežecky patrí k najlepším, verím, že aj na strelnici sa skoncentruje a životnú sezónu vyšperkuje aj medailovým olympijským úspechom. Veľmi jej ho želám. Ktovie, možno využije aj niektoré moje rady.
O čom debatujete, keď sa stretnete na pretekoch Svetového pohára?
O všeličom možnom, no biatlonových tém sa dotkneme len okrajovo.