Foto: SITA, Diana Černáková
Center Michal Krištof tvorí hru a rozdeľuje puky. Matej Paulovič (23) sa stará o nepríjemnú hru do tela a strieľa góly. Obaja upútali trénera Craiga Ramsayho a výkonmi na prípravných turnajoch počas sezóny ho presvedčili, že patria do reprezentačného tímu.
„Prežívam úžasné pocity. Som šťastný, že som súčasťou tohto tímu. Spoločne sa pokúsime zabojovať v Pjongčangu o čo najlepšie výsledky,“ tvrdí odchovanec topoľčianskeho hokeja, ktorý sa môže (spolu s Matúšom Sukeľom) pochváliť bronzom z juniorských MS spred troch rokov.
Už ste vnútorne spracovali fakt, že sa zúčastníte na olympiáde?
Už sa do toho pomaly dostávam (smiech). Snažím sa sústreďovať na hokej. Dúfam, že tam budeme podávať čo najlepšie výkony a robiť ľuďom doma radosť.
Čomu vďačíte za nomináciu?
Výrazne mi pomohla letná výmena z Nových Zámkov do Nitry. S Mišom Krištofom sme sa našli a zatiaľ nám to spolu padá. Dúfam, že v tom budeme pokračovať aj naďalej. I na olympiáde. Tréner Ramsay nám dal šancu. Na ľade sme od neho dostali dostatok priestoru. Nastupovali sme v oslabeniach aj v presilovkách, v kľúčových momentoch. Som za to vďačný. Uvidíme, ako to bude vyzerať na olympiáde. Či dostaneme rovnaký priestor.
Kedy ste začali snívať, že si zahráte pod piatimi kruhmi?
Na začiatku sezóny som o tom veru ani nesníval. Ani po prvom zraze som nedúfal, že by to mohlo vyjsť. Uveril som, až keď som sa dozvedel nomináciu. Vtedy som si povedal, že je to asi pravda (smiech).
V hokejových kruhoch znela dvojica Paulovič, Krištof v súvislosti s olympiádou čoraz častejšie. Registrovali ste to?
Jasné, počul som o tom od viacerých ľudí, aj som si niečo prečítal. No snažil som sa na to nemyslieť a naďalej sa sústreďovať na výkony v Nitre. Veď sme potrebovali vyhrávať, čo sa nám aj začalo dariť. V nominácii sme s Mišom obaja, z čoho mám veľkú radosť.
O nominácii ste vraj vedeli o čosi skôr než ostatní…
Klubový tréner nám to prezradil deň vopred. Samozrejme, stále sme boli v očakávaní, či naše mená prečítajú aj na oficiálnej tlačovke, či sa niečo nestane. Potom prišla eufória.
Spomínali ste letný prestup do Nitry. Ako k nemu prišlo?
Nitra ma kontaktovala po skončení predošlej sezóny. Mal som viacero ponúk, napokon som si vybral Nitru. V klube je dobré zázemie, super partia a mám to aj blízko domov do Topoľčian. Urobil som dobré rozhodnutie. Ešte pred odchodom do Švédska som odohral v Nitre dva zápasy za juniorku.
Foto: SITA, Martin Havran
Do Švédska ste odišli v šestnástich rokoch. Čím vás zlákal Färjestad?
Prišla mi ponuka, aby som šiel hrať dorasteneckú a juniorskú ligu, tak som príliš neváhal. Švédsko je hokejová krajina, vnímal som to ako skvelú príležitosť na rozvoj. Samozrejme, zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Nevedel som po anglicky a po švédsky už vôbec nie. Prvý mesiac som sa oťukával a postupne, keď som už aspoň rozumel po anglicky, sa to zlepšovalo. Býval som v byte s dvoma spoluhráčmi – Švédmi. Zo začiatku som sa aj s nimi rozprával pomocou prekladača na telefóne (smiech).
Dlho ste tam však nevydržali…
Po dvoch rokoch ma draftoval Dallas. Agent mi napísal, že má pre mňa tri ponuky zo zámoria, tak som si povedal, že to skúsim. Na užších klziskách sa hrá úplne odlišný hokej. Urobil som dobrú voľbu. Zahral som si potom aj na vydarených juniorských MS. Práve v zámorí som začal viac využívať svoju postavu na hru do tela.
Prečo ste sa pred rokom a pol vrátili späť na Slovensko, a práve do Nových Zámkov?
V Európe som chcel ostať najmä kvôli maturite. Bol vtedy o mňa záujem, mohol som ísť aj do iných mužstiev na Slovensku, ale čakali sme na nejakú ponuku z Česka alebo inej zahraničnej súťaže. Začiatkom augusta som zistil, že mi už zostali len Zámky, tak som podpísal zmluvu. No vôbec sa nesťažujem. Hoci to nebola vydarená klubová sezóna – od nováčika sa čakalo viac – postúpili sme do play off a mne sa celkom darilo. Absolvoval som prvú seniorskú sezónu a od nej som sa v aktuálnom ročníku odrazil.
Čo vám dala účasť na šampionáte do 20 rokov, kde ste vybojovali bronz?
Základom úspechu bola super partia. Držali sme pokope a na ľade nás držal výborný brankár Denis Godla. Prvý zápas s Kanadou sme prehrali vysoko, ale zomkli sme sa. Povedali sme si, že môžeme zdolať kohokoľvek, čo sa nám podarilo už v druhom súboji s Fínmi. Vo štvrťfinále sme si na Čechov verili, keďže sme ich zdolali aj v príprave. A získali sme medailu.
Pomáha vám tento úspech v kariére?
Určite. Človek získa víťaznú skúsenosť a tá je na nezaplatenie. Už viem, že v hokeji okrem hráčskych kvalít rozhoduje aj partia. Keď sa vytvorí prajná atmosféra a všetci dodržiavajú naordinovaný systém, dá sa vyhrať nad kýmkoľvek.
Z vtedajšieho tímu boli skôr iní kandidáti na účasť na olympiáde. Verili by ste, keby vám niekto povedal, že do Pjongčangu pôjdu Sukeľ s Paulovičom?
Určite nie (smiech). Tipoval by som úplne iné mená. Takto to však vyšlo. Máme spoločnú skupinu a tam nám všetci chalani gratulovali. Pokúsime sa pomôcť k čo najlepšiemu výsledku. Najviac by ma potešila medaila, som ambiciózny. No najprv musíme predviesť dobré výkony a posúvať sa každým zápasom o krok vpred.