Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Neviem zatiaľ, čo mám od olympijského turnaja čakať. Nikdy som na olympiáde nebol. Samozrejme, veľmi sa teším. Bude to pre mňa obrovská skúsenosť a pokúsim sa užiť si ju čo najviac,“ tvrdí bronzový medailista z juniorských majstrovstiev sveta spred troch rokov.
Od nominácie už uplynuli tri týždne. Premýšľali ste nad olympiádou často?
Venoval som sa najmä klubovým povinnostiam v Liptovskom Mikuláši, ale myšlienky na olympijský turnaj sa každodenne tlačili do hlavy. Z olympiády rozhodne nemám obavy, prichádzam s pozitívnymi myšlienkami.
Do náročného turnaja vstúpite proti favoritovi z Ruska. Máte veľký rešpekt?
Rusi majú veľmi kvalitný tím, ale to sa dá povedať asi o všetkých výberoch na olympiáde. Čakajú nás len ťažké zápasy, no aj my máme dobré mužstvo. Keď budeme hrať ako na turnajoch počas sezóny, môžeme dosiahnuť dobré výsledky. Aj proti Rusom.
Čo bude v zápasoch v skupine najdôležitejšie?
V troch zápasoch akoby o nič nešlo, no nie je to úplne tak. Každý sa pokúsi vybudovať si čo najlepšiu pozíciu pred bojom o štvrťfinále. Ak nám zápasy vyjdú, môžeme natrafiť na o čosi slabšieho súpera. Základ však je, že do každého zápasu pôjdeme s cieľom vyhrať. V skupine aj v play off.
Aký výsledok vás uspokojí?
Dúfam, že sa vrátim domov s dobrým pocitom, že som mužstvu čo najviac pomohol. Máme na to, aby sme prekvapili. Dobrý výsledok by mohol byť postup do štvrťfinále, hoci o cieľoch sa hovorí vopred ťažko. No myslím si, že je to reálna méta.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Kto budú lídri tímu?
Pre mňa je najväčšia osobnosť Laco Nagy. Spolu s ním budú lídrami Tomáš Surový a v obrane Tomáš Starosta, ale pridajú sa iste aj ďalší. Ich úlohou bude dať dokopy celý tím.
Ku komu zo spoluhráčov máte najbližšie?
Najviac som sa tešil na Nitranov Miša Krištofa a Maťa Pauloviča, s ktorým som hral aj na majstrovstvách sveta do 20 rokov. Tréner nás dal do jednej formácie na Nemeckom pohári aj na turnaji v Nórsku. Hralo sa nám spolu dobre.
Už po Nemeckom pohári ste vraveli, že ste pripravený zabojovať o olympijskú nomináciu. Viac ste o tom snívali či reálne uvažovali?
Ťažko povedať. Počas roka som začal veriť, že mám šancu, aby som sa do Pjongčangu dostal. Na oboch turnajoch nám tréner veril a dával dostatočný priestor na ľade. Robil som všetko pre to, aby si ma vybrali, hoci som to už veľmi nemal ako ovplyvniť. Som veľmi rád, že som sa zmestil do tímu.
Na čo – okrem hokeja – sa najviac tešíte?
Olympiáda je aj pre mňa veľký športový sviatok. Iste tam bude vládnuť výborná atmosféra. Dúfam, že nám vyjde nejaký čas, aby sme si pozreli aj iné športy. Láka ma biatlon, skoky na lyžiach a určite aj zjazdové lyžovanie. Obrovský zážitok bude iste aj otvárací ceremoniál. Ten je vzrušujúci, aj keď ho sledujete len v televízii, nieto ešte priamo na ploche štadióna. Teším sa a budem mávať do kamery (úsmev).
Foto: SITA, Martin Havran
Do Bratislavy vás priviezol brat – dvojča Jakub. Ako prežíva váš úspech?
Je rád, bude mi držať palce. Teší sa so mnou. Neviem, či by som ho označil práve za najväčšieho fanúšika, keďže je zároveň môj spoluhráč, no veľmi si navzájom fandíme a povzbudzujeme sa. Nikdy mi nič nezávidel, vždy mi len praje.
Nemrzí vás trošku, že nie ste momentálne na rovnakej výkonnostnej úrovni?
Trošku sme sa od seba vzdialili, keď Kuba pred pár rokmi potrápili zranenia. Preto sa nedostal do osemnástky ani dvadsiatky. Taká je realita.
Pozerali ste januárovú nomináciu trénera Craiga Ramsayho naživo?
Nie. Prvá mi volala starká. Príjemne ma potešila a samozrejme i prekvapila.
Debatovali ste o olympiáde so spoluhráčmi?
Odkedy vyšla nominácia, každý môj rozhovor s kýmkoľvek sa otočil najmä na túto tému. Rado Suchý bol na olympiáde, ale s ním som sa o nej nezhováral a nestretol som na štadióne ani Maťa Cibáka. Samozrejme, s chalanmi zo šatne sme sa o tom bavili. Marek Uram mi hovoril, aby som si hral svoj hokej a nepripúšťal si zbytočný tlak. Žiadne špeciálne rady mi však nedával.
Nepodpichoval vás, že idete na olympiádu, hoci jemu sa to nikdy nepodarilo?
Nielen on, to mi hovorili všetci spoluhráči. Smiali sa, že ani Marek nebol na olympiáde, hoci má za sebou úžasnú kariéru, tak čo tam budem robiť ja (smiech). Ale inak mi to všetci priali – aj tréneri mi gratulovali. Budú mi držať palce.
Nemrzí vás, že ste sa s nimi nerozlúčili víťazstvom nad Popradom?
Mrzí nás to všetkých. Veľmi. Každý zápas už vnímame ako play off. Súrne potrebujeme body. Nové Zámky prehrali, tak sme si po druhej tretine hovorili, že o to viac musíme zápas s Popradom zvládnuť. Síce sme znížili, no napokon to nestačilo a prehrali sme 1:3. V poslednom období sa nám vôbec nedarí zbierať dôležité body. Na Nové Zámky strácame štyri, verím, že chalani nejaké získajú, kým budem preč. Aby to vyzeralo o čosi krajšie. Kôl do konca už nie je veľa.
Kedy ste sa stihli rozlúčiť s rodinou?
V pondelok nebol čas, už ráno som vyrazil do Bratislavy. Trochu voľnejšie som to mal v sobotu, tak som obehal všetkých blízkych. Každý bol veľmi pozitívny, želal mi, aby sa nám v Pjongčangu darilo a nech si to najmä užijem.