Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Pred olympijským štartom sa dostal do výbornej formy. Vo finále Svetového pohára skončil siedmy, v neolympijskom šprinte získal na ME striebro.
Máte za sebou úspešné súťažné obdobie, pomohlo vám to pred olympiádou?
Je to povzbudzujúce. Idem nastavený tak, že sa to podarí aj v Pjongčangu. Všetko však bude závisieť od toho, ako sa budem cítiť po fyzickej a psychickej stránke.
Aké máte ambície v Pjongčangu?
Elitná desiatka by bola super. Ale ak podám dobrý výkon a skončím okolo pätnásteho miesta, tak za to by som sa vôbec nehanbil.
Do Kórey cestujete s novými sánkami…
Máme viacero sklzníc, nie každá pasuje na danú dráhu. Snažíme sa nájsť vhodný typ, ktorý bude sedieť na olympijskú trať.
Pred štartom na olympiáde ste plánovali zhodiť nejaký ten kilogram. Podarilo sa?
Poviem pravdu – ani nie. Predolympijská príprava bola hektická, k tomu stres, nepravidelný spánok, nepravidelná strava. Potom sa to snažím dohnať, zobnem niečo po ceste, je to ťažké. Ani bufety s rýchlym občerstvením, ktoré sa lepia na človeka, nie sú najlepšie a potom sa kilečká zhadzujú ťažšie. Ale do štartu s tým chcem ešte čosi urobiť.
Ovplyvňuje väčšia či menšia hmotnosť u sánkarov športový výkon?
Moja hmotnosť je 91 kilogramov, čo nie je zlé. Čím je sánkar ťažší, tým je to lepšie, rýchlejšie sa rozbehne dolu kopcom. Ale skôr ide o rýchly štart, ktorý je veľmi dôležitý. Ak sa mi podarí kilečko-dve zhodiť, moja elasticita na štarte bude ešte lepšia.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Kvalitu dráhy v Pjongčangu niektorí kritizujú, iní ju chvália. Aké máte informácie?
Absolvovali sme tam niekoľko tréningov, vlani sa tam konali aj preteky Svetového pohára. Keď sme boli v Pjongčangu na desaťdňovom sústredení pred sezónou, tak dráha bola skutočne veľmi kvalitná. Domáci organizátori prizvali expertov na kvalitu ľadu. Poradili im s nájazdmi, výjazdmi zo zákrut a podobne. Pretože pre boby a skeleton sa robia úplne iné profily. Pokiaľ bude dobré počasie, dráha bude stále rýchla.
Vyhovuje vám profilom?
Trochu sa podobá na tú zo Soči. Zákruty údajne stavali najprv vo fabrike a potom priamo na mieste. Tým pádom vznikol taký nebezpečný úsek, kde sa z rovinky stala krivá rovinka, čo nie je až také nezvyčajné, ale v tomto prípade výjazd zo zákruty smeruje do jedného z mantinelov. Na tento úsek medzi deviatou a dvanástou zákrutou si všetci pretekári musia dať pozor.
Máte svoje obľúbené dráhy?
Samozrejme, každý športovec má obľúbenú nejakú trať či dráhu. Medzi tie moje v prvom rade patrí lotyšská Sigulda, kde sa mi pred týždňom darilo. Taktiež je to dráha v Altenbergu, v Nemecku pri českých hraniciach. Tam sme ako juniori chodievali veľmi často a keďže na Slovensku nie je žiadna dráha pre sánkarov, práve tam sa konali majstrovstvá Slovenska.
Foto: TASR, Michal Svítok
Aké náročné je venovať sa športu, ktorý nemá na Slovensku športovisko?
V prvom rade je to finančne náročné. Ak chceme trénovať, musíme chodiť do nemeckého Königssee, ktoré je vzdialené od Vysokých Tatier 850 km. To je jedna z najbližších dráh. Cestujeme aj do rakúskeho Innsbrucku i do Altenbergu. Keď to zhrniem, jedna jazda vyjde na 25 eur, s kolegami máme trojo-štvoro saní. Aby bol tréning plodný, denne musíte urobiť minimálne päť jázd, k tomu nejaká posilňovňa, regenerácia, strava, doprava. Netreba zabúdať ani na materiál či samotné sánky, ktoré nie sú najlacnejšie.
V tobogáne dosahujete rýchlosti, ktoré výrazne presahujú 100 km/h. Máte niekedy strach?
Strach bol vždy. Keď som bol mladší, pominul rýchlejšie. Teraz, keď mám rodinu a som predsa len trochu starší, jazdím s opatrnosťou. Strach tam určite je, rovnako i rešpekt z dráhy. Také veci netreba podceňovať. Predsa len, dosahujeme rýchlosť aj 140 km/h. Keď spadnete vo vysokej rýchlosti a nad hlavou vám lietajú 25 kilogramové sánky, nie je to sranda.
Pred ôsmimi rokmi na olympiáde vo Vancouvri mal smrteľnú nehodu gruzínsky sánkar Nodar Kumaritašvili. Ako vás to vtedy zasiahlo?
Bol to tvrdý úder. Vtedy to pohlo aj silnejšími povahami. Na tom konkrétnom tréningu mali problém aj iní sánkari. Myslím, že ak by sa vtedy vo Vancouvri išlo z plného štartu, rýchlosť mohla dosiahnuť aj 160 km/h a hrozili by ďalšie pády a nehody. A to už je nepredstaviteľné – ležíte na sánkach, nekrytý a idete rýchlosťou, pri ktorej štartujú lietadlá.
Foto: SITA/AP, Sergey Ponomarev
Na čo myslíte počas jazdy?
Pred štartom si vizuálne prechádzame profil dráhy. Počas jazdy sa pretekár snaží myslieť o zákrutu dopredu. Aj keď fičím stotridsiatkou, rozmýšľam, čo budem robiť. Ale môže sa stať taká situácia, že príde k menšej kolízii a vtedy musím rýchlo riešiť problém ako vyrovnať sánky. Nesmie sa to so mnou ťahať ďalej. Mnohokrát za mňa pracuje podvedomie. Počas jazdy prichádza až k preťaženiu 6G. Vtedy vám zalomí hlavu dozadu a nevidíte nič. Je to také zábavno-nebezpečné.
Platí teda pravidlo – čím starší a skúsenejší, tým lepší sánkar?
Určite. Mladí sánkari sú draví, majú väčšie sebavedomie. Hovoríme o pretekároch z krajín, kde majú dráhy. Trénujú odmalička, v porovnaní s nami majú výhodu. Absolvujú množstvo pretekov, pri prechode k seniorom majú odjazdené viac ako začiatočníci či pretekári z krajín, ktorí musia za tréningom dochádzať.
Máte 36 rokov, za sebou životnú sezónu a najlepšie výsledky. Zrejme aj vám vek pomáha…
Áno. Za tých pätnásť-dvadsať rokov, čo som odjazdil, sa zo mňa stal akýsi samorast. Skúšam materiál, nastavujem si sánky, predsa len cítim, na čom ležím. Vek nie je prekážkou. Špičkoví pretekári ako Demčenko a Zöggeler končili okolo štyridsiatky a stále patrili medzi elitu. Uvidím, ako obstojím na olympiáde. Ak dosiahnem uspokojujúci výsledok, bude ma to motivovať do ďalšej práce.
Pjongčang bude pre vás štvrtá olympiáda v kariére. Ako sa pozeráte spätne na predchádzajúce účasti pod piatimi kruhmi?
Každá olympiáda má svoje čaro. Tá v Turíne bola pre mňa poznávacia, bol som začiatočník. Vo Vancouvri to už bolo o niečo lepšie, ale tam nás zasiahla tragická udalosť. Olympiáda v Soči bola pre mňa najlepšia. Aj umiestnením. Tým, že Rusi sú naši bratia – Slovania, bolo pekné opäť oprášiť ruštinu. Verím, že hry v Kórei budú tiež pekné a niečím výnimočné.
Pozriete si aj iné športy?
Rád by som, ale uvidíme, ako budeme na tom časovo. Chcel by som si pozrieť hokej, možno biatlon či bežecké lyžovanie. Uvidíme, či niečo z toho stihneme.
Ako ste vnímali potrestanie ruských športovcov za údajný doping a následné rozhodnutie arbitrážneho súdu, ktorý zrušil verdikt MOV o dištancoch?
Ukázalo sa, že za to boli zodpovední iní ľudia a nie športovci. S Rusmi som veľmi dobrý kamarát, ale nikdy sme túto tému neotvárali. Arbitráž dokázala, že ruskí sánkari boli čistí. Napokon, ja som tomu veril, pretože v našom športe doping nie je potrebný.
Čo vám má pomôcť k úspechu v Pjongčangu – okrem talentu a formy? Pribalili ste si do batožiny talizman?
V kufri ma čaká ružový plyšový zajačik od dcérky. Verím, že mi prinesie šťastie.