Je to cesta k sebazničeniu nielen športu, ale aj Svetovej antidopingovej agentúry WADA, ktorá tento nesprávny trend postihu dopingových hriešnikov formou nezmyselnej kolektívnej viny v posledných rokoch preferuje.
„Ako športovec som bol odmalička vedený k tomu, aby som vystupoval v duchu fair play, aby som vždy súťažil čestne a spravodlivo. Preto musím priznať, že tento rok ma vnútorne sklamala nedokonalosť antidopingových pravidiel, ktorými sa riadi WADA. Najmä po tom, ako som bližšie spoznal prípad Mateja Tótha, Lebo nie iba v jeho prípade sa ukazuje, že športovec môže byť potrestaný za doping aj bez toho, aby bol rukolapne usvedčený z porušenia platných antidopingových predpisov. A to je pre mňa dosť silná rana do čela. Som nemilo prekvapený, že ako tridsaťdeväťročný človek zrazu zistím, že ani šport nie je vždy úplne spravodlivý,“ definoval Martin Pupiš svoje zmiešané pocity zo súčasného diania na tomto poli.
„Cítim trošku trpkosť v tom, že na začiatku som bol veľký zástanca toho, ako boli trestaní Rusi za štátom riadený doping. Súhlasil som s tým a bral som to ako jediný spôsob boja proti ich dopingu. Bral som to ako jedinú správnu cestu. Ale pre mňa je teraz už nepochopiteľné, kam tieto sankcie WADA až zašli. Už to podľa mňa prekročilo hranice únosnosti,“ tvrdí Martin Pupiš. A na pomoc svojho tvrdenia si vzal príklad z tejto sezóny.
„Pýtam sa, čím sa previnili 15-ročné ruské deti, že nemohli súťažiť na Európskom olympijskom festivale mládeže? Môžu oni za štátom riadený doping? Oni predsa nemôžu za globálny problém s ruským dopingom. A potom, také selektovanie spôsobom: ty môžeš a ty nemôžeš To nie je správna cesta. Princíp kolektívnej viny nás v športe vracia do obdobia studenej vojny. Lebo pokiaľ niekto rozmýšľa o tom, že ruskí športovci nebudú môcť byť na najbližšej zimnej olympiáde v Pjongčangu dekorovaní medailami, tak je to návrat o tridsaťosem rokov späť. Do rokov moskovskej olympiády a potom neskôr aj olympiády v Los Angeles. V tomto to už ide nesprávnym smerom,“ konštatuje bývalý chodec banskobystrickej Dukly, ktorý sa ako tréner a expert na diagnostiku a kondičný tréning podieľal na príprave olympionikov Kazimíra Verkina a Márie Czakovej (spolu s Matejom Spišiakom).
„Treba bojovať s dopingom. To podporujem všetkými desiatimi. Som zástancom toho, že koho objektívne prichytia pri porušení antidopingových pravidiel, mal by dostať dištanc na celý život. Ale ak v bežnom práve platí prezumpcia neviny, mala by platiť aj v športe. Pre mňa, kto nie je usvedčený z dopingu, je čistý. A toto by si mal vážiť aj Medzinárodný olympijský výbor, aj WADA,“ konštatoval bronzový junior v chôdzi na 10 000 m na ME juniorov z roku 1999 a člen úspešného slovenského chodeckého družstva na pretekoch Európskeho pohára tímov v rokoch 1999, 2000, 20003 a 2005.
„Samozrejme, vyhýbam sa rôznym konšpiračným teóriám, ktoré na túto tému počúvam. K tomu vôbec nemám vzťah. Aj keď musím povedať, že v poslednom polroku mi niektoré veci vŕtajú v hlave viac ako by som chcel. Ešte stále si nahováram, že svet je spravodlivý. Aj keď určité pochybnosti o tom mám. Hovorím si, že všetko je tak, ako má byť, iba my niektoré veci vnímame teraz o niečo citlivejšie,“ nechce pragmatik Martin Pupiš viesť debatu o neoverených faktoch.
„Verím, že v prípade Maťa Tótha sa ukáže pravda. Tak ako sa podľa mňa ukáže pravda aj v prípade ďalších športovcov z východnej Európy. Myslím si, že boli prekročené hranice v tom, koľko neusvedčených ruských športovcov trpí. Za hriechy druhých. Za hriechy niektorých jednotlivcov. Pre mňa ukážka totálnej abnormality verdiktu WADA bolo to, že športovkyňa ako je Jelena Isinbajevová nemohla štartovať na olympiáde v Riu. Športovkyňa, ktorá vždy pracovala v rámci antidopingových pravidiel. Nikdy nebola z ničoho obvinená. Nikdy na ňu nepadol tieň podozrenia. Nepočul som o tom, že by sa niečím previnila. Bola jej odopretá zlatá medaila, resp. nedostala šancu bojovať v Riu o zlatú medailu,“ pripomína známe fakty Martin Pupiš.
„Opakujem: prvý krok bol správny. Bolo treba zakročiť. Ale dnes už podľa mňa Rusi urobili úplne všetko, čo mohli. Teraz by WADA mala prikročiť k ich testovaniu. Nech ich skúšajú aj každý druhý deň, Nech ich enormne testujú. Tomu sa nebude nikto diviť. Lebo chyba sa niekde na začiatku stala. Už bolo treba radikálne zakročiť. Ale nechcite odo mňa, aby som definoval, aký je rozdiel medzi štátom riadeným dopingom v Rusku a napríklad kauzou Balco v USA. Samozrejme, v Rusku to všetko riadil štát, v USA to bola záležitosť, povedzme, nejakej súkromnej agentúry. Aj keď pri súčasnom globalizovanom svete je dnes veľmi ťažko presne povedať, čo je v krajine súkromné a čo je štátne. Preto sa mi toto selektovanie na dobrých a zlých nepáči. Ak sa v najbližšom čase neurobí niečo s aktuálnym trendom boja proti dopingu, Svetová antidopingová agentúra sa postupne dopracuje k svojmu zániku. Súčasnými metódami, bohužiaľ, smeruje k sebazničeniu,“ zdôraznil erudovaný slovenský atletický expert.