Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Rozhádané ženy dreli v jednom tíme. Smútili po najlepšom výkone

V polovici pretekov mala zlato a v cieli sa jej ušla len zemiaková medaila. Biatlonistka Soňa Mihoková na naganskej olympiáde, od ktorej čoskoro uplynie dvadsať rokov, siahala dvakrát na cenný kov. Zostali jej len oči pre plač.

16.11.2017 06:01
Mihoková Foto:
Soňa Kuželová-Mihoková (vpravo) a Martina Halinárová-Schwarzbacherová.
debata (3)

„Mali by zmeniť pravidlá a udeľovať medailu aj za štvrté miesto,“ zmohla sa v cieli na trpký povzdych.

Kráľovná štvrtých miest

Rodáčka z Liptovského Mikuláša sa zapísala do slovenského športu ako kráľovná štvrtých miest. Keď si v Nagane robila inventarizáciu svojich výsledkov na veľkých podujatiach, narátala ich osem.

„Kedysi som bola zo štvrtých miest na šrot. Už som si však zvykla. Keby mi niekto pred pretekmi vravel, že budem zasa štvrtá, po tom všetkom, čo som v tejto sezóne zažila, by som ho vybozkávala,“ rozhovorila sa po naganských pretekoch biatlonistka, ktorá akoby si predplatila nešťastný flek za stupňom víťazov.

moja olympiada

Štartovala na štyroch olympiádach, Nagano bolo zo všetkých najúspešnejšie. Aj napriek tomu, že jej druhá olympijská sezóna dlho neveštila nič dobré. Nemala sa v nej čoho chytiť. Chýbal jej poriadny výsledok. Trápila sa.

A na bežky sa jej lepila smola. Na sústredení v talianskej Anterselve nepríjemne spadla. Päť týždňov pred olympijským štartom. V tom okamihu sa jej všetko úsilie zdalo byť v ťahu. Patrila však medzi výnimočné typy, ktoré sa vedeli zmobilizovať a na vrchol sezóny ideálne pripraviť.

V polčase mala zlato

Tréningu obetovala všetko. Doma sa skoro vôbec neohriala. V kalendári mala len samé sústredenia a preteky. Bola to sezóna, v ktorej nabehala najviac kilometrov.

„Stále sme kamsi cestovali. K tomu sa hlásili ešte aj zdravotné problémy. Strašná drina. Bola som zničená. A mala som obavy, či to zvládnem. Vravela som si, že ak zhorím, nájdem si Japonca a domov sa ani nevrátim,“ vravela ešte v Japonsku dnes 46-ročná matka dvoch dcér, ktorá si za krstným menom píše priezvisko Kuželová.

V Nagane to potom bola iná káva. Už v individuálnych rýchlostných pretekoch na 7,5 kilometra vyrazila súperkám dych. V ich polovici jej patrilo zlato. Ale v cieli jej na bronz chýbalo 9,9 sekundy…

Soňa Kuželová-Mihoková. Foto: archív (Soňa Kuželová-Mihoková)
Soňa Kuželová-Mihoková Soňa Kuželová-Mihoková.

Ešte pred príchodom na poslednú streľbu viedla, ale na stojke raz minula terč.

„Musela som ísť na trestné kolo. Padla som až na piate miesto a vo finiši som sa posunula aspoň pred Číňanku. Bežala som nadoraz, na viac som už nemala.“

Všetky na vojnovej nohe

Nemala najmenší dôvod na smútok. Pred pretekmi si vravela, že ak skončí v najlepšej desiatke, bude spokojná. Napokon v nej klasifikovali až tri Slovenky: 4. Mihoková, 7. Schwarzbache­rová, 9. Murínová.

To bola slovenská nádej pred štafetou. Ešte šťastie, že v nej bežala každá sama za seba. Lebo slovenský tím, to bola skupina, v ktorej bol každý s každým na vojnovej nohe. Vzťahy boli rozbité na cimpr-campr. Najmä dve líderky – Mihoková a Schwarzbacherová – si nevedeli prísť na meno.

Schwarzbacherová s ostatnými ani nebývala v olympijskej dedine, ako samostatná jednotka v tíme pôsobila aj Murínová.

„Ani medailu by som neoslavovala s ostatnými, nebola by to naša spoločná radosť. Na druhy deň by sme sa neboli schopné ani pozdraviť,“ tvrdila v Nagane Schwarzbacherová.

„Pre ňu som nepriateľka. A mne je ľahostajná. V Nagane sme neprehodili medzi sebou ani slovko,“ kontrovala Mihoková na jej adresu.

Čím horšie, tým lepšie

Napriek tomu sa zrodil historický úspech slovenského biatlonu. Aj neskôr sa jeho protagonistky domnievali, že aj keby boli ich vzťahy ako z partesu, na výsledku v štafete by to nič nezmenilo a medailu by nezískali.

„Každá na svojom úseku musela odviesť maximum, všetky sme sa usilovali absolútne vyhecovať. Ľudia z nášho okolia nám dokonca vraveli, že čím horšie boli vzťahy, tým lepšie výsledky sme dosahovali,“ tvrdila Mihoková.

Martina Schwarzbacherová odviedla na prvom úseku svoj životný beh. Odovzdávala štafetu Anne Murínovej s polminútovým náskokom na čele.

Tá sa neskutočne trápila, zatínala zuby, ale úžasne bojovala. V cieli druhého úseku bolo Slovensko stále na čele, hoci už len so 17-sekundovým náskokom.

Tatiane Kutlíkovej tretí úsek nevyšiel. Zlyhala v streľbe na stojke a aj bežecky to od optimálneho výkonu bolo ďaleko. Vedela, že sa každým metrom prepadá. Zabehla až 46. čas a padla na štvrté miesto. „Dúfala som, že Soňka zachráni medailu.“

Tréner bol darčekom nadšený

Mihoková štvrté miesto hravo udržala, ale na tretiu Nórku nemala. Posledný úsek ani nedovoľoval maximálny výkon, v niektorých častiach už presakovala voda.

Slovenky smútili. Najviac Kutlíková.

„Keď som dobehla do cieľa, Táňa ešte stála v cieli a plakala. Bola nešťastná, aj keď sme sa o niekoľko dní vracali domov. Sedela som pri nej v lietadle, podriemkávali sme, odrazu sa na ňu pozriem a v očiach mala slzy. Čo sme jej mali vyčítať? Urobila, čo mohla. Chýbali jej skúsenosti. Predtým sa venovala behu, bol to jej prvý biatlonový rok,“ vravela najúspešnejšia Slovenka na ZOH 1998.

Tréner Juraj Sanitra mal neľahkú úlohu. Akoby sa ocitol medzi mlynskými kameňmi. „Musel som odložiť nabok niektoré zásady. Urobil som kompromis v záujme výsledku, na prvom mieste bol úspech reprezentácie,“ priznával.

V deň štafetových pretekov oslavoval 37. narodeniny. Štvrté miesto si cenil, bral ho ako skvelý darček. „S pribúdajúcimi rokmi si ho budeme čoraz viac vážiť,“ vravel 19. februára 1998.

Mal recht. Už vtedy dobre vedel, o čom hovorí. Slovenský biatlon už nič podobné nezažil.

Moja olympiáda

Nie všetci dosiahli na medailu. Viacerí z nich však pod päticou farebných kruhov písali výnimočný príbeh. Denník Pravda vám až do štartu zimných olympijských hier v Pjongčangu bude prinášať seriál – Moja olympiáda. Vďaka nemu si pripomenieme (mladšie ročníky spoznajú) osudy slovenských športovcov, ktorí sa z olympiády vracali so slávou, cťou i obdivom verejnosti. Druhý diel sme venovali slovenským biatlonistkám, ktoré v Nagane 1998 siahali na medailu.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #biatlon #ZOH 1998 Nagano #Moja olympiáda