Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Bolelo to. Hokejisti oplakali nesplnenú medailovú túžbu

V pôvabne slnečno-zasneženej lillehammerskej olympijskej rozprávke zazvonil aj príťažlivý slovenský hokejový príbeh. Začal sa prenikavou túžbou predstaviť sa premiérovo pod piatimi kruhmi. Končil sa ponúknutou cigarou premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, keď na letisku vítal hokejovú výpravu.

31.10.2017 06:00
Šťastný Pálffy Foto:
Peter Šťastný a Žigmund Pálffy v súboji proti Francúzsku.
debata (7)

A za scenár, ktorý sa medzitým odvíjal na najvyšších poschodiach športovej diplomacie – nevynímajúc prijatie u vtedajšieho predsedu Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Samarancha – i medzi mantinelmi, by sa nemusel hanbiť ani špičkový dramatik.

Pašek presvedčil delegátov

Pri spomienke na hokejový míľnik, ktorý sa inšpirujúco zapísal do slovenskej športovej histórie, patrí sa vzdať úcta veľkým osobnostiam do nebeskej večnosti: Jánovi Mitošinkovi, Dušanovi Pašekovi a Jurajovi Okoličánymu.

Obrazne – prenášali hory a zaslúžili sa o to, že národ pod Tatrami emotívne prežíval s hokejistami ich zápasy, tešil sa i plakal s nimi.

moja olympiada

Kým sa tak stalo, diali sa veci! Po rozdelení federácie padlo Slovensko do C-kategórie. Aj keď na majstrovstvách sveta 1993 neštartovalo, vyhralo mimoriadne dôležitú diplomatickú bitku.

Dušan Pašek, majster sveta z roku 1985, v precítenom prejave na hokejovom kongrese v Mníchove apeloval, že podľa Olympijskej charty má každý športovec právo uchádzať sa o účasť na olympijských hrách. Usmievavý elegán ako vystrihnutý z módneho žurnálu prítomných presvedčil.

„Hlasovanie dopadlo v náš prospech v pomere 59:14,“ presne si pamätal Ján Mitošinka, vtedajší prezident hokejového zväzu.

Bondra dostal slovenský pas

Ostávalo zdolať poslednú prekážku – vyhrať olympijskú kvalifikáciu v Sheffielde. V neúnavnej mobilizácii na ňu tréner Július Šupler pozval na pamätné letné sústredenie do Bojníc 44 najlepších hokejistov, akých Slovensko malo – aj s bratmi Šťastnými a Petrom Bondrom z NHL.

Šanca reprezentovať Slovensko na olympijskom turnaji Petra Šťastného nadchla.

„Núkala sa mi úžasná možnosť zakončiť kariéru na olympiáde, ktorá je vrcholom vrcholov pre každého športovca. Zároveň som takto mohol spojiť dve svoje veľké lásky – k hokeju a k národu,“ uviedol v autobiografii Hokej na dvoch kontinentoch.

Na Ukrajine narodený Peter Bondra však nemal slovenský pas. A tak sa opäť roztočila veľká diplomatická hra. Pulzovala na Ukrajine, vo Washingtone, v centrále NHL i na americkom veľvyslanectve. Keď pracovník hokejového zväzu Ladislav Fekete priniesol z bratislavskej polície Bondrov novučký slovenský pas, padol kameň z hokejových sŕdc.

„Tak veľmi som sa chcel odvďačiť gólmi, až mi priveľké úsilie vychyľovalo mušku. Nedal som ani jeden,“ sebakriticky podotkol Bondra.

Postup vystrieľali iní, aj mladíci Miroslav Šatan, Róbert Petrovický, Branislav Jánoš. Šupler ich uprednostnil pred skúsenými veteránmi Igorom Libom, Petrom Slaninom, či Dáriusom Rusnákom. „Strčil som hlavu do slučky, no tak som sa rozhodol. Vysoko som si vážil i veľkorysý prístup veteránov. Ak budú mladíci na našej úrovni, vezmite ich,“ vraveli.

Partia plná skúsenosti a dravosti pod vedením kapitána Petra Šťastného olympijskú kvalifikáciu vyhrala, Lotyšov, najväčších konkurentov, vyprášila 7:1.

Vitajte v Lillehammeri, pekní synovia slovenských mamičiek!

Hokejisti SR na ZOH 1994 Fotogaléria - 8 fotiek Všetky fotky
Róbert Petrovický a Róbert Švehla.

Postup z prvého miesta

Prvý zápas v skupine proti Švédsku, jednému z favoritov, mal naznačiť, na čo si môžu trúfať. Obranca Róbert Švehla, ktorý v najvyššej švédskej súťaži patril do desiatky najproduktívnej­ších, spoluhráčov burcoval – hlavu hore, dá sa hrať proti každému!

Remíza 4:4, keď Roman Kontšek nechytateľne vyrovnal, letela do sveta.

„Na druhý deň sme videli biele tričká s olympijskými motívmi a nápisom Sverige – Slovakia 4:4. Šli na dračku,“ vyťahuje Šupler raritku.

Remíza ako náhoda? Ani náhodou. Po ďalšej 3:3 s USA prišli tri víťazstvá – 10:4 nad Talianskom, 6:2 nad Francúzskom a najcennejšie 3:1 nad Kanadou – a postup do štvrťfinále z prvého miesta!

Doma vypukla horúčka hokejových podvečerov a nocí, národ dýchal s národným tímom. Peter Šťastný putoval od mikrofónu k mikrofónu televíznych veľmocí, trpezlivo vysvetľoval, kde sa vzal slovenský víťazný pochod.

„Som prekvapený, že všetci sú prekvapení,“ ponúkol bonmot ešte mokrý a spotený so suchým humorom.

Boľavý smútok v kabíne

Oduševnením natlakovaní Slováci si postupne získali rešpekt, mladík Šatan viedol tabuľku strelcov, Pálffy produktivitu.

Štvrťfinále je buď život, alebo smrť. Rusko malo ďaleko od nebezpečného hokejového medveďa, no velil mu lišiacky trénerský mág Viktor Tichonov.

Pustime si krátky film hokejovej drámy: Peter Šťastný 1:0, Torgajev 1:1, Šatan 2:1. Slováci vyhrali prvú tretinu, v druhej Nikolišin vyrovnal v poslednej minúte z presilovky. V tretej sa stav nemenil, nasledovalo 10-minútové predĺženie. Kto dá gól, postupuje. Blízko k nemu mal v 67. minúte Peter Šťastný, jeho vidlový bekhend však Zujev zázračne chytil.

Keď sa zdalo, že víťaza určia samostatné nájazdy, Rusi 81 s pred koncom predĺženia udreli: Vinogradov v prečíslení napálil puk pod hornú žŕdku…

Slovenská medailová túžba sa rozplynula. Na striedačke sa zastavuje život, ruská krepčí od radosti – a najviac Tichonov.

„Jeho oslavné tance najlepšie vypovedali o našej sile. Rusi sa nás obávali. Pri šanci Petra Šťastného som už takmer dvíhal ruky,“ spomína brankár Eduard Hartmann.

Dlho-predlho sedel so spoluhráčmi mĺkvo vo výstroji v šatni. Ťažko i slzavo vstrebávali možno najväčšie hokejové sklamanie. V hlavách prázdno, duša trpela viac než zmorené telo.

„Verili sme si, preto nás prehra neuveriteľne bolela – až na kosť,“ vraví Šupler s odstupom času.

Čo najviac charakterizovalo jeho zverencov?

„Úžasná tímová spolupatričnosť, vnútorné nadšenie z účasti na olympijskom turnaji a jeho jedinečnej atmosféry pretavilo mužstvo do výkonov na hranici možností. Nik sa nepýtal, čo za to. Veľmi sme chceli potešiť ľudí doma. Utvorilo sa jadro tímu, ktorý neskôr siahol aj na zlato na majstrovstvách sveta.“

Reprezentovali na ZOH 1994

brankári: Eduard Hartmann, Jaromír Dragan, Miroslav Michalek
obrancovia: Róbert Švehla, Jerguš Bača, Marián Smerčiak, Miroslav Marcinko, Vladimír Búřil, Ján Varholík, Ľubomír Sekeráš, Stanislav Medřík
útočníci: Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan, Peter Šťastný, Oto Haščák, Róbert Petrovický, Jozef Daňo, Ľubomír Kolník, Branislav Jánoš, Roman Kontšek, René Pucher, Vlastimil Plavucha, Dušan Pohorelec. Tréner: Július Šupler, asistenti: František Hossa, Vladimír Šťastný.

Moja olympiáda

Nie všetci dosiahli na medailu. Viacerí z nich však pod päticou farebných kruhov písali výnimočný príbeh. Denník Pravda spúšťa pri príležitosti 100 dní (zajtra) do otvorenia zimných olympijských hier v Pjongčangu seriál – Moja olympiáda. Vďaka nemu si pripomenieme (mladšie ročníky spoznajú) osudy slovenských športovcov, ktorí sa z olympiády vracali so slávou, cťou i obdivom verejnosti. Štartujeme družinou okolo Petra Šťastného, ktorá si v Lillehammeri 1994 získala rešpekt hokejového sveta. Príjemné čítanie!

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenskí hokejisti #Lillehammer #Pjongčang 2018 #ZOH 1994 #Moja olympiáda