V slalome dosiahol najrýchlejší čas. Vyrovnal tak najlepší výsledok slovenského zjazdového lyžovania pod piatimi kruhmi (pred ním bola 5. Jana Gantnerová a Peter Jurko). „Prežívam niečo neskutočné,“ vravel 23-ročný Tatranec.
Čakali ste v olympijskej premiére takýto výsledok?
Nie, vôbec, no všetko mi sadlo. Mal som šťastie, že mi vyžrebovali dvojku a zjazd som šiel pomerne dobre. S malým odstupom na prvého. Necelé tri sekundy straty na vedúceho zjazdára nebol zlý výsledok. Tušil som, že keď budem do tridsiatky po zjazde, mám nádej. Okolo tridsiatky najlepších sme boli nasekaní viacerí, delili nás stotiny sekundy. Len som sa modlil, aby to stačilo. Nakoniec to vyšlo. Vedel som, že ak bude teplo, musím ísť slalom naplno. Vydať zo seba maximum, aby som skončil čo najvyššie. S piatym miestom som však vôbec nerátal.
Riskovali ste v slalome?
Hornú časť som šiel na 90–95 percent, približne od trojbrány, ako sa trať lámala zo strminy do roviny, som to už pustil úplne naplno. Povedal som si, že tak musím ísť, ak chcem pomýšľať na dobrý výsledok. Viacerí pretekári riskovali už od štartu, niektorí až príliš – a vyleteli z trate. To som nechcel.
Na čo myslí pretekár, keď je prvý a sleduje súperov?
Myslí na to, aby tam ostal čo najdlhšie, aby ostatní pretekári šli, keď to poviem takto kruto, pomalšie. Prípadne aby urobili chybu, pretože aj keď si to nie každý prizná, každý túži byť medzi prvými čo najdlhšie. Vyhrať môže len jeden.
Pomýšľali ste aj na medailu?
Na medailu som začal myslieť, keď slalom odjazdilo pätnásť pretekárov z obráteného poradia, a z kvalitných slalomárov ostal hore len Ivica Kostelič. Veľmi ma prekvapil Innerhofer a Viletta. Na zjazdárov zajazdili slalom veľmi dobre. Veľmi sa však teším aj z piateho miesta. Je lepšie ako štvrté. Keby som bol štvrtý, tak by som asi plakal od šťastia, a trochu aj od ľútosti, že nemám medailu.
Aký je to pocit zdolať obhajcu zlata Millera, Ligetyho, Svindala, Janku? O Američanovi Bodem Millerovi ste hovorili, že bol vaším vzorom.
Neuveriteľný, najmä keď prišli za mnou – a Ligety mi naznačil, že sníma predo mnou klobúk. To je naozaj niečo neskutočné. Keby mi to niekto povedal včera, prípadne dnes ráno, že ich zdolám, tak neuverím.
Ako ste strávili čas medzi predpoludňajším zjazdom a popoludňajším slalomom?
Pociťoval som trošku problém s chrbtom. Na poslednom skoku som letel veľmi ďaleko, seklo ma v chrbte. Zavolal som fyzioterapeuta pána Adamusa. Pomohol mi, pouvolňoval mi chrbát. Oddýchol som si – a dal som si dve jazdy na rozjazdenie v slalome. Mal som hodinu a pol čas, tak som si poležal na gauči. Keď ostávalo do štartu dvadsať minút, chcel som si dať ešte jednu jazdu. Stihol som ju, po nej som šiel rýchlo hore na štart. Rozcvičil som sa – a šiel do toho. To bolo asi aj lepšie, že som na štarte nemusel dlho čakať.
Pomohli vám tréningy s Ivicom Kosteličom?
Áno. Minulý týždeň po tréningoch zjazdu sme popoludní jazdili slalom.
Skúste popísať trať. Vyhovovala vám?
Určite. Bola vyslovene technická pre slalomárov. Vedel som, že keď ju bude stavať Ivicov otec, bude nerytmická, veľmi technická – ako jazdíme na tréningu .
Postavil ju pre syna?
Isto. Ivica toto trénuje celý život. Som veľmi rád, že mu to vyšlo. Je to asi jeho posledná olympiáda – a tretie striebro v kombinácii.
Aké povzbudenie je to pre vás?
Také, že jeden pekný výsledok mám už vo vrecku. V ďalších disciplínach môžem ísť to, čo viem. Od štartu do cieľa plynulo.
Bude v slalome silnejšia konkurencia než v superkombinácii?
Určite. Sme na olympiáde, sú tu najlepší slalomári na svete. Všetci budú riskovať. Olympiáda je o tom, že ideš naplno – a musí to vyjsť čo najlepšie.
Aký máte najbližší program?
Zajtra si doprajem voľno, v nedeľu mám superdží – a po ňom by som si chcel pozrieť hokej Slovensko – Rusko. Celú sobotu venujem odpočinku, sedem dní v kuse som jazdil. A musím sa pripraviť na ďalšie disciplíny.
Oslávite piate miesto?
Len skromne.