Oranžová nadvádla na ľadovom ovále vyzerá vo faktoch nasledovne: Z 36 medailí získali Holanďania 23! Z dvanástich zlatých osem. V každej disciplíne brali aspoň jeden cenný kov. "Korčuliarska kultúra našej krajiny je skutočne veľká, ale nikto nepredpokladal taký kolosálny úspech,“ povedal jeden zo šampiónov Sven Kramer.
V čom tkvie tajomstvo úspechu holandskej légie na dlhých nožoch?
1. V tradícii. Na korčuliach sa Holanďania presúvali už v 16. storočí. Podľa historika Marnixa Koolhaasa to bol v zime najpraktickejší spôsob dopravy pre tých, ktorí nevlastnili koňa. Časom sa začalo na korčuliach aj súťažiť. Najslávnejšie je podujatie Elfstedentocht (Preteky jedenástich miest).
2. V širokej základni. Podľa údajov Kráľovskej holandskej korčuliarskej federácie (KNSB) vlastní korčule päť miliónov ľudí, čo je takmer tretina populácie. Približne 1,3 milióna z nich pravidelne korčuľuje na miestnom klzisku. Federácia uvádza 150 000 členov, 16 000 z nich sa zúčastňuje na súťažiach. Deťom od šiestich rokov sa venujú profesionálni tréneri, čo pomáha pri odhaľovaní a výbere talentov.
3. Vo fyzickej dispozícii. „Holanďania sú v rýchlokorčuľovaní rovnako výnimoční ako kenskí bežci na dlhých tratiach,“ vyhlásil nedávno belgický rýchlokorčuliar Bart Swings. Podľa neho majú Holanďania ideálne fyzické parametre na to, aby boli na korčuliach silní a rýchli. Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie prezrádzajú, že Holanďania patria k národom s najvyššou priemernou výškou na svete, často sú obdarení dlhými nohami a ďalšími telesnými danosťami, z ktorých na ľadovej dráhe profitujú. Ďalší postreh pridal Krammerov tréner Gerard Kempkers: „Holandské deti odmalička jazdia na bicykli, čím sa im formujú rovnaké svaly, ktoré využívajú aj rýchlokorčuliari.“ Cyklistika je letným doplnkovým športom mnohých rýchlokorčuliarov, vrátane českej šampiónky Martiny Sáblikovej.
4. V impozantnej infraštruktúre. V Holandsku je sedemnásť klzísk so 400-metrovou dráhou, ku ktorým v zime pribúdajú desiatky ďalších – dočasných. Vďaka tomu nemusí ísť žiadny Holanďan s korčuľami príliš ďaleko.
5. V inšpirácii. Sven Kramer, Ireen Wüstová, Michel Mulder alebo Marianne Timmerová patria v Holandsku k celebritám, ktoré sa popularitou vyrovnajú špičkovým futbalistom. Slúžia ako vzory pre mladých. Holandský kráľ Willem-Alexander vyslovil po olympiáde presvedčenie, že úspech rýchlokorčuliarov inšpiruje tisíce mladých Holanďanov, aby kráčali v ich šľapajách za vlastným olympijským snom.
Čakanie na ľad trvá už 17 rokov
Najslávnejšie rýchlokorčuliarske preteky v Holandsku Elfstedentocht sa prvýkrát konali v roku 1909 a zatiaľ naposledy pred 17 rokmi. Na 200 kilometrovú trať medzi jedenástimi mestami v provincii Frízsko na severe krajiny sa vtedy vydalo 300 pretekárov a ďalších 15 000 rekreačných korčuliarov. V každom meste dostávajú korčuliari pečiatku, na trati sú tri utajené kontrolné body a do cieľa musia doraziť pred polnocou. Podmienkou konania pretekov na zamrznutých kanáloch a jazerách je hrúbka ľadu aspoň 15 centimetrov. Mrazivé počasie dávalo nádej na štart aj na začiatku februára 2012. Všetky hotelové kapacity vo Frízsku boli zarezervované, očakávalo si dva milióny návštevníkov, ale príroda bola proti. Organizátori si na štart netrúfli z bezpečnostných dôvodov – v okolí mesta Stavoren bol príliš tenký ľad.