Generálny manažér Kanady Steve Yzerman si mohol vyberať z nepreberného množstva vynikajúcich hokejistov. Mnoho výrazných osobností z prestížnej NHL ostalo doma a veľa fanúšikov nebolo s výberom spokojných. Výsledok však dal za pravdu niekdajšiemu vynikajúcemu centrovi. Yzerman nevybral 25 najlepších individualít, no poskladal dokonale fungujúci tím. Vybral si hráčov, ktorí boli ochotní prevziať úplne iné úlohy, než na aké sú zvyknutí vo svojich kluboch.
Kolektív na prvom mieste
„V Soči sme mali skvelý tím. Chémia v mužstve sa neustále zlepšovala. Každý musel pre úspech čosi obetovať. Nikoho nezaujímalo, či hrá na ľade hlavnú alebo vedľajšiu úlohu. Pracovali sme jeden pre druhého a držali spolu. Užíval som si to. Bolo skvelé sledovať takých nesmierne talentovaných chlapcov, ako robia drobnosti len preto, aby fungovalo mužstvo ako celok. Takýto kolektív som ešte nezažil,“ vravel člen Triple Gold Clubu a strelec víťazného finálového gólu Jonathan Toews.
Spoluhráč Mariána Hossu a Michala Handzuša z Chicaga priviedol Blackhawks v pozícii kapitána k dvom Stanleyho pohárom. Mnohí vraveli, že by mal byť kapitánom aj národného tímu. Toews však s vďakou prijal áčko a povedal, že Sidney Crosby je ideálny kapitán. Líder Pittsburghu sa v Soči strelecky trápil. V piatich zápasoch nazbieral len dve asistencie, no stále zdôrazňoval, že individuálne štatistiky nie sú dôležité a ostatným bol na ľade príkladom v bojovnosti i defenzíve. Vo finále potom potvrdil svoju veľkosť druhým gólom, ktorým definitívne zlomil odpor Švédov.
Najlepší obranca NHL za sezónu 2012/13 Subban odohral pod piatimi kruhmi jediný duel, no napriek tomu sa po finále usmieval. Veterán St. Louis, ktorý vyhral vlani bodovanie základnej časti zámorskej súťaže, sa dostal do nominácie až ako náhradník za zraneného klubového spoluhráča Stamkosa. Zatiaľ čo v klube je prvotriednou hviezdou, v Soči trávil na ľade v priemere sedem minút. Napriek tomu si olympiádu užíval.
„Nie je to len o zlatej medaile. Bolo veľmi náročné dostať sa do mužstva, stálo to množstvo roboty. Teraz som bol za ňu odmenený. Som nesmierne hrdý na to, čo mi visí na krku. Táto placka však nepatrí len mne, ale aj mojej rodine a priateľom, ktorí mi verili a podporovali ma, či trénerom, pod ktorými som napredoval,“ uviedol Martin St. Louis pre The Tampa Bay Times.
Kanadská špecialita – gradácia formy
Kanaďania nezačali na olympiáde – v pozícii jedného z top favoritov turnaja – ideálne. S Nórmi sa potrápili a vyhrali len 3:1. Následne nastrieľali Rakúšanom šesť gólov, ale to bol jediný duel, v ktorom potvrdili svoju enormnú ofenzívnu silu. V boji o prvú priečku v skupine zdolali Fínov 2:1 po predĺžení. Už vtedy si však museli všetci fanúšikovia všimnúť výborne fungujúcu defenzívu podporenú spoľahlivým brankárskym duom Carey Price, Roberto Luongo.
Ani vo štvrťfinále to nebolo od Kanaďanov ešte optimálne – z postupujúcej štvorice mali azda najbližšie k nečakanému vypadnutiu. Až v 54. min rozhodol o výhre 2:1 obranca Shea Webber. V ďalšom priebehu však zverenci Mika Babcocka potvrdili, čo je o Kanaďanoch dlhodobo známe – ich výkony majú na významných turnajoch stúpajúcu úroveň. V semifinále ani finále nedostal Price ani gól a jeho mužstvo bolo v oboch dueloch jednoznačne lepšie. Američanov zdolalo 1:0 a najlepší výkon na turnaji si ušetrilo na boj o zlato, v ktorom nedalo Švédom žiadnu nádej na triumf – 3:0.
„Hrali sme spoľahlivo. Najmä v závere turnaja bez chýb a výkonnostných výkyvov. Celý čas sme sa obávali, že naša chyba sa môže skončil inkasovaným gólom. Táto obozretnosť nám pomohla. Keď sme nedostali gól, nemuseli sme sa toľko tlačiť dopredu,“ vysvetlil kapitán Crosby. Zdôraznil aj význam veľkého triumfu na pôde veľkého rivala v Rusku: „Zlaté medaily by sme si nesmierne vážili, nech by sme ich vybojovali hocikde. No všetci dobre poznáme históriu kanadsko-ruskej rivality… Boli sme tu v ťažšej situácii, než doma vo Vancouvri. Museli sme si zvyknúť na množstvo vecí. O to viac nám chutí tento úspech.“
Zároveň si spomenul aj na začiatok príprav na olympijské hry, keď v lete v Calgary namiesto puku naháňali na betóne hokejbalovú loptičku. „Mnohí sa nám vtedy smiali, prečo hráme hokejbal na širokom klzisku. Ako sa potvrdilo, všetko to malo svoj význam. Úspech sme dosiahli aj na základe takýchto drobností,“ poznamenal.