Jedno zlato nezakryje biedu

Ani skvelý výkon biatlonistky Anastasie Kuzminovej, či tirády funkcionárov o úspešnom vystúpení však nezakryjú mizerný stav zimných športov pod Tatrami.

Slovensko reprezentovalo na hrách viac než šesťdesiat športovcov v deviatich odvetviach. Účasť v boboch a rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe bola skôr symbolická. Momentálne nemáme ani len priemerného skokana na lyžiach či kombinátora. Hokejisti skončili v Soči za očakávaním, na 11. mieste. Už roky sa skloňuje odchod silnej generácie, ktorá nemá nasledovníkov.

Po Ivanovi Bátorym pomaly končí aj ďalší bežec na lyžiach Martin Bajčičák. Má 37 rokov a za ním je priepasť. Ďalšia olympionička z bielej stopy Daniela Kotschová nie je profesionálka, trénuje popri práci! So svetovou špičkou rovnocenne súperil v Soči okrem Kuzminovej už len zjazdár Adama Žampa a miešaná biatlonová štafeta.

Vyhliadky sú zlé. „Letné športy sú nízkonakladovejšie než zimné. My sme odkázaní na cestovanie a na to, či napadne sneh. Domáce podmienky sú mizerné. Nemáme zasnežované bežecké trate. Ideálne by bolo, keby sa nám podarilo vybudovať dva a pol kilometrový okruh na Skalnatom plese. Nemuseli by sme cestovať na ľadovec do rakúskeho Dachsteinu. Chýbajú nám aj kolieskové dráhy. Za socializmu ich bolo niekoľko, teraz máme jedinú pri Kremnici. Nemá však dostatočný profil ani dĺžku,“ vysvetľuje Michal Malák, podpredseda bežeckého úseku Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA).

Žalostná je situácia v skokoch na lyžiach. Mládež môže trénovať na jedinom mostíku v Banskej Bystrici, ktorý vďaka brigádam opravili minulé leto. „Sme amatéri – ako za prvej republiky. Veľmi nám pomáhajú veteráni, nadšenci, ktorí chodia na brigády. Bez nich by to nešlo. Skokani ani nepotrebujú veľa peňazí. Stačí zaplatiť trénera, dať mu asistenta a zodpovednosť. Teraz to však nemá hlavu ani pätu. Srdce ma z toho bolí, je to hrozné,“ tvrdí Ján Tánczoš, bývalý pretekár, neskôr úspešný tréner Čechov a momentálne šéf skokanov v SLA.

Česi na rozdiel od Slovákov zachytili olympijský trend adrenalínových športov (snoubording, akrobatické lyžovanie), majú fenoménku na dlhých nožoch Martinu Sáblikovú a päť medailí z biatlonu. Okrem toho popredných pretekárov aj v krasokorčuľovaní, behu na lyžiach či zjazdovom lyžovaní.

A hokejistov v elitnej osmičke. Čo robia naši západní susedia lepšie?

Šport sa tam aspoň formálne združil pod krídlami Českého olympijského výboru (ČOV). Na Slovensku tieto snahy roky narážajú na odpor veľkých športových zväzov (najmä futbalového). Na čele ČOV stojí od roku 2012 Jiří Kejval, bývalý reprezentant vo veslovaní a úspešný podnikateľ. Za priority si stanovil zlepšiť vnímanie českého športu v spoločnosti a prácu s mládežou. Svoj záchranný program nazval Zlato pre všetkých. Vlani si český šport vydupal zmenu zákona o lotériách, vďaka ktorej si ročne polepší o približne 350 miliónov českých korún (12,782 mil eur).

České ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy má na tento rok vo svojom rozpočte na podporu športu bezmála tri miliardy českých korún, čiže v prepočte takmer 109 miliónov eur. Slovenské aj s 12,5 miliónmi eur plánovanými na prestavbu futbalových štadiónov a vrátane nákladov na činnosť Antidopingovej agentúry SR a Národného športového centra (cca 1,46 mil.) má k dispozícii na šport len o niečo viac ako tretinu: dokopy 41,583 795 milióna eur. Bez štadiónov (a to je relevantnejšia cifra) iba 29,083 795 mil., teda len o málo viac ako štvrtinu toho, čo české.

Dodnes platný zákon Národnej rady SR o podpore telesnej kultúry z roku 1997 stanovuje, že na podporu športu má ísť 0,5 percenta ročného objemu štátneho rozpočtu, ale s jednou výnimkou (ovplyvnenou podobnou investíciou ako je tohtoročná do futbalových štadiónov) sa nikdy nedodržal! Hlasy volajúce po náprave politické špičky vytrvalo ignorujú. Štátna podpora športu u nás každý rok klesá.

„Česi mali pred nami vždy náskok. Viac funkcionárov, silnejšie športové a spolkové povedomie. Nerozdrobili si majetok ani hnutie. Nedávno si vytvorili platformu, kde hľadajú spoločné východisko. A prvým úspechom bolo vrátenie časti výťažkov z lotérií do športu. To isté platí aj u Slovincov. My nie sme jednotní. Každý bojuje o svoj kúsok koláča. Futbal, hokej, hádzaná…“ priznáva šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár.

Českí športovci svoje výsledky zo Soči určite zúročia. „Viacero špičkových športovcov si už podchytila veľká marketingová agentúra Sport Invest, ktorá sa stará o sponzorské zmluvy. Byť úspešný sa oplatí,“ tvrdí športový novinár Robert Tesař z ČTK. O štedrých sponzoroch sa môže špičkovým slovenským pretekárom iba snívať. Športový marketing je u nás stále iba v plienkach.

Za parádnymi výsledkami českého biatlonu je šikovný manažér Jiři Hamza a tréner Ondřej Rybář. V Novom Meste na Morave vybudovali Česi špičkový biatlonový areál, kde vlani usporiadali majstrovstvá sveta. Veľké preteky hostil v 90. rokoch aj slovenský biatlonový stánok v Osrblí.

Postupne však strácal lesk a upadal. „Od roku 2000 sme zaspali dobu. Nepodarilo sa nám získať financie – štátne, ani súkromné, na prestavbu,“ konštatuje viceprezident Slovenského zväzu biatlonu Ivor Lehoťan. Krajšiu tvár dostalo Osrblie až v posledných mesiacoch.

Biatlon je historicky najúspešnejší slovenský šport na ZOH, napriek tomu tiež zápasí s mnohými problémami. „Nemáme dosť vzduchoviek pre mladých, na nové nie sú peniaze. Náš rozpočet je niekoľkonásobne nižší, než český. Vieme, koľko dáva štát a ochota súkromného sektoru investovať do športu je u nás nízka. Všetko záleží len na osobných kontaktoch. Ak by sme ich nemali, nezískame ani toľko,“ vraví Lehoťan. Perspektíva? „Nikdy nebudeme mať širokú základňu. Ide o to, aby sa k Nasti Kuzminovej a ku Gerekovej pridali ďalšie. Napríklad talentované sestry Fialkové,“ dodáva popredný biatlonový funkcionár.

Za športovým odvetvím nasleduje rozpočet, žiadaná výška príspevku a schválený príspevok na rok 2014 (zakaždým v eurách). Zdroj: Ministerstvo školstva