„Na prvú olympiádu mám najkrajšie spomienky, lebo sa konala doma v Nórsku. Pre jeho obyvateľov to bol obrovský sviatok,“ podotkol. Na ilustráciu: vo vytrvalostných pretekoch skončil na 36. mieste, v rýchlostných sa polepšil o šesť miest, v štafete obsadili domáci 7. miesto.
O dvadsať rokov v miešanej štafete, premiérovej disciplíne pod piatimi kruhmi, získal svoje ôsme olympijské zlato a prekonal v historickej medailovej bilancii krajana Björna Dählieho. Znamenitého bežca na lyžiach, ktorý mu bol niekedy vzorom.
„Nikdy som si nemyslel, že Björna predstihnem. Pred štartom som pociťoval nervozitu. V štafete idete nielen za seba, ste aj členom kolektívu. Radosť sa mieša s únavou,“ vravel v obkľúčení médií.
Prvé olympijské zlato získal v Nagane 1998 v rýchlostných pretekoch. Odstrieľal ich čisto. Rovnakú disciplínu vyhral aj pred pár dňami v Soči – netrafil jeden terč.
„Ole je človek storočia,“ s uznaním reaguje na Björndalenovu športovú dlhovekosť a prínos k rozvoju biatlonu krajan Emil Hegle Svendsen, kolega zo zlatej štafety. V čom je Björndalenova výnimočnosť?
„Vyrastal v skromných podmienkach viacdetnej rodiny. Rodičia boli farmári, mali sa čo obracať, aby deťom nič nechýbalo. Má štyroch súrodencov, prvým športovým vzorom mu bol starší brat Dag. Prostredie ho silno ovplyvnilo. Nikdy nezabúda na to, odkiaľ vyšiel, nikdy by nedosiahol také prenikavé úspechy, keby nezažil také detstvo. So školou sa veľmi neráčil, no využil každú možnosť zdokonaliť sa v lyžovaní. Na farme neďaleko Drammenu treba hľadať korene jeho neuveriteľnej kariéry,“ tvrdí nórsky športový kronikár Andreas Stabrun Smit.
Björndalen potvrdzuje jeho slová.
„Pomohlo mi, že som sa venoval viacerým športom. Spoznával som limity svojho organizmu. Mojou výhodou je, že mám pevné svaly. Dôležité je, že sa mi vyhýbali zranenia. Až na pád z motocykla, no nešlo o nič vážne. Veľmi rád jem, najmenej päťkrát denne. Keď vydáte veľa energie, musíte ju pravidelne dopĺňať. Najviac mi vyhovuje talianska kuchyňa,“ prezradil.
Neobyčajnej tréningovej húževnatosti vďačí za to, že si aj vo vyššom veku udržuje skvelú formu. Známa je historka, ako si na lyže namiesto parafínu dal šmirgeľ, aby v bežeckej stope musel silnejšie zaberať. Priznáva, že aj on patrí medzi biatlonistov, ktorí radi poľujú. „Ale len na vtáctvo, nie na zver, to považujem za nekorektné. Je to však iná technika streľby ako v biatlone,“ pripomína.
Zmenili ho úspechy?
„Vôbec sa nezmenil. Za jeho víťazstvami sú najmä obrovské skúsenosti. Nepoznám športovca, ktorý by toľko trénoval vo vyššej nadmorskej výške ako Ole. Ani jedného. Je guru tréningového procesu. Mohol by o ňom prednášať. V štyridsiatke mi niekedy pripomína osemnásťročného mladíka. Najmä ak je reč o autách, motorkách, hodinkách a – ženách. A ešte veľmi dbá o čistotu. Má zásadu, že chorý človek nemôže plnohodnotne trénovať. Preto vždy je v jeho batožine vysávač,“ prezrádza Smit.
Pred necelými dvomi rokmi sa Björndalen rozviedol. Príčinou rozpadu manželstva s biatlonistkou Nataliou Santerovou bol vraj románik s Bieloruskou Darjou Domračevovu, trojnásobnou olympijskou víťazkou zo Soči. Ak vraj Oleho rekordy niekto ohrozí, tak potomok z ich vzťahu. Ani jeden z nich ho však zatiaľ nepotvrdil.