Šlo o veľa – o postup na olympijský turnaj do Soči. Tréner Vladimír Vůjtek pred svojou premiérou na majstrovstvách sveta omladil mužstvo. V kabíne i na ľade ho usmerňovali práve dvaja najskúsenejší lídri.
Keby Slováci nevyhrali ani jeden zápas (čo sa, dúfajme, nestane, nech opak je pravdou), prvé víťazstvo už majú, hoci ešte nevykorčuľovali na helsinský ľad. Mať v kabíne dve také osobnosti je najmä pre hráčov, ktorí v reprezentácii začínajú, nezaplatiteľný kredit. Po ruke majú živý príklad, že ak budú kráčať po najstrmšom chodníku a nič si neuľahčia, môžu prísť do hokejového raja, napísali sme vtedy.
Slovensko získalo prekvapujúce striebro, priamo postúpilo do Soči. Bolo radosťou sledovať, ako si obaja skvelí hráči užívali šampionát, často chodievali spolu.
V Soči hral len Zdeno Chára. Bodyček, ktorým Šatana začiatkom novembra 2012 poslal na ľad v zápase KHL Lev – Slovan, veľkých priateľov postavil proti sebe. Zranený Šatan už za Slovan nenastúpil, hral však na MS. Kauza stále žije svojím životom – a už je otravná – lebo k zmiereniu neprišlo ani za štrnásť mesiacov. Došla tak ďaleko, že zasiahla i do olympijskej nominácie. Ak by sa zmierili, Šatan by v nej bol, potvrdil Vůjtek. Vysvetlil tak svoje slová, že všetko nezáviselo len od neho. Keďže sa tak nestalo, nemohli sme nominovať oboch. Kabína musí fungovať ako jeden muž, podotkol.
Poučenie? Dobré je aj nepríjemné veci povedať na rovinu a predísť tak fámam a konšpiráciám.
Smutno je však z toho, že dve veľké postavy nevedia nájsť k sebe cestu. Konflikt škodí slovenskému hokeju, mrzí Vůjteka. Ako ho vyriešiť? Žeby žrebom?