Aký pocit prevláda v mysli po vyradení v osemfinále?
Sklamanie. Nik z nás si neželal takýto koniec, všetci sme verili, že toto mužstvo má na viac. Je to veľká škoda, každý z nás je sklamaný.
Čo hovoril tréner mužstvu po druhom inkasovanom góle, keď prešiel pred hráčov?
Snažil sa nás udržať v pozitívnych emóciách, usporiadať náš herný systém. Neviem, z akého dôvodu nás brzdila nervozita, stále sme boli za súperom pozadu. Keď sme od druhej polovice začali hrať, zrazu to bol z našej strany úplne iný hokej. Vôbec sme nestihli začiatok, dostali sme dva góly v oslabení. Takáto strata sa veľmi ťažko dobieha, keď po prvej tretine prehrávame 0:3.
Z čoho vyplývala strata koncentrácie v úvode zápasu proti Česku?
Pred zápasom všetko nasvedčovalo tomu, že sme dobre pripravení, čo sa týka nabudenia. Boli sme na správnej vlne, odhodlaní podať prinajmenej taký výkon ako proti Rusku. Na rozdiel od toho zápasu sme však dostali rýchle góly. Ťažko sa mi to aj vysvetľuje, neviem, prečo vznikli situácie, ktoré im predchádzali.
Rozhodla o vyradení Slovenska nečakaná prehra so Slovinskom?
Ťažko určiť, či prehra so Slovinskom, či s Amerikou. Vstup do turnaja nám nepomohol. Američanom sme podľahli obrovským rozdielom – a vzápätí sme prehrali aj zápas so Slovinskom, keď všetci očakávali, že ho vyhráme. To nám nepomohlo na psychike. Ale zasa po stretnutí s Ruskom sme sa odrazili z dna, sebavedomie sme mali vyššie ako po prvých dvoch zápasoch. Preto hovorím o sklamaní. Mysleli sme si, že nadviažeme na výkon proti Rusku. Ukázalo sa, že to bol jediný zápas, ktorý sme celých 65 minút odohrali tak, ako sme mali. V iných sme to nezopakovali, vždy nám ušla nejaká časť. Poľavili sme v koncentrácii, dostali sme lacné góly, alebo sme spravili chyby.
V porovnaní s Vancouverom 2010 Slovensko kleslo zo štvrtého na jedenáste miesto. Bol taký veľký rozdiel v kvalite mužstva?
Ťažko porovnávať jednu olympiádu s druhou. Ubehli štyri roky, zloženie mužstva sa musí obmeniť, nemôžeme mať stále to isté mužstvo. Prichádza čas, aby viac príležitostí dostávali mladí hráči, získavali skúsenosti. Mali sme veľmi dobre poskladné mužstvo, bol v ňom dobrý mix kvalitných hráčov, rýchlych, technických, starších, skúsených – ale turnaj nám nevyšiel.
Foto: TASR, Michal Svítok
Slováci strelili v štyroch zápasoch päť gólov. Nechýbal mužstvu strelec, ktorý by vedel rozhodnúť zápas?
Ťažko povedať, či by jeden strelec urobil rozdiel v náš prospech. Chápem, že sme dali naozaj málo gólov, v útoku sme oproti súperom ťahali za kratší koniec. Nie som si však istý, či by to jedna-dve individuality zmenili.
Jaromír Jágr má 42 rokov – a stále ťahá český tím. Viete si predstaviť, že by ste hrali na ďalšej olympiáde?
Zatiaľ sa tak ďaleko nepozerám. Stále chcem byť aktívny, zlepšovať sa a hrať hokej na vysokej úrovni. Na roky sa nedívam. Viem, že Jaromír s Fínom Selännem sú najstarší hokejisti na olympijskom turnaji. Ja sa sústreďujem, čo bude ďalej v tejto sezóne. A je otázne, či budú môcť hráči z NHL reprezentovať na ďalšej olympiáde. A uvidíme, čo sa stane v ďalších štyroch rokoch so slovenskou reprezentáciou.
Aký je váš názor na účasť hráčov z NHL na olympijskom turnaji?
Osobne si myslím, aj z toho, čo počúvam od ostatných hráčov, že všetci sú ochotní reprezentovať a ísť na olympiádu. Je to veľký turnaj, hráči na ňom získavajú cenné skúsenosti. Aj životné. Zatiaľ som počul len pozitívne názory. Ale – za štyri roky sa môže udiať veľa, čo sa týka rozhodnutí. Uvidíme, kde to vlastne dôjde.
V zámorí patríte k uznávaným hráčom. Podporíte účasť NHL pod piatimi kruhmi?
Zatiaľ som nad tým nerozmýšľal. Ide o vážnu vec, potrebujete byť dobre informovaný: prečo by to malo byť, prečo nie. Ťažko sa k tomu vyjadrovať, keď je to ešte ďaleko.
Páčilo sa vám v Soči?
Organizátori pripravili krásne podmienky, nádherné prostredie. Môžem hovoriť naozaj len v pozitívach. Aj preto je škoda, že sme si pobyt neskrášlili lepšími výkonmi.