Krátko predtým Jevgenij Pľuščenko namiesto do stredu klziska zamieril k rozhodcom a oznámil, že zo zdravotných dôvodov nenastúpi na krátky program a odstupuje zo súťaže.
Vo štvrtok pred ôsmou večer zažilo Rusko šok. „Toto sa bude rozoberať viac než celá olympiáda,“ okamžite predvídalo onlineové vydanie týždenníka Argumenty a fakty a odstúpenie krasokorčuliarskej legendy označilo za „tragédiu národného významu“. Pľuščenko mal vystupovať siedmy. Po ňom ešte dvadsaťtri jeho súperov. Vypredané sočské hľadisko sa však zakrátko viditeľne preriedilo. Časť divákov, čo prišla len kvôli svojej ikone, znechutene odišla.
Aj webová hystéria sa strhla skôr než sa skončila súťaž. Vlastne len pokračovala ďalším dielom. Predošlé vyvolali okolnosti nominácie na jediné mužské miesto, ktoré mal hostiteľ k dispozícii v dôsledku toho, že na lanských MS skončil jediný ruský reprezentant Maksim Kovtun na mieste zhodnom s jeho vekom – sedemnásty. Operácie a hystéria
Pľuščenko zažil premiéru na seniorských MS už ako pätnásťročný a – získal bronz. Ale to bolo dávno, ešte v roku 1998. Už vyše roka je tridsiatnik a za sebou má dvanásť operácií.
„Denne riskujem zdravie, ale robím to rád. Potrebujem si dokazovať, že sa stále viem zdokonaľovať,“ povedal v decembri 2012, keď mesiac po tretej operácii trieslovej prietrže v Mníchove získal desiaty domáci titul. Zhodou okolností práve v Soči. Dôvod? „Aj na štvrtej olympiáde sa túžim postaviť na piedestál – o to viac, že bude v Rusku,“ odvetil.
To ešte netušil, že mníchovská operácia nie je posledná. Na európskom šampionáte 2013 v Záhrebe spadol v krátkom programe po trojitom axli a musel na ďalšiu, oveľa vážnejšiu – v Izraeli mu pred rokom operovali chrbticu.
Aj po nej sa vrátil, ale domáci titul už neobhájil, vyfúkol mu ho mladučký Kovtun. V prvej chvíli si nenárokoval olympijský štart v individuálnej súťaži, vravel len o ambíciách štartovať v súťaži tímov, ktorá v Soči premiérovo pribudla do programu, preto sa neuchádzal ani o nomináciu na ME. Neskôr vysvitlo, že vzhľadom na jedinú miestenku by to prichádzalo do úvahy len v prípade zranenia toho, koho Rusko nominuje. „Kto to bude, uvidíme po majstrovstvách Európy,“ zareagoval zväz.
Kovtun skončil v Budapešti až piaty, posledný z troch Rusov, a zväz sa rozhodol dať šancu aj Pľuščenkovi. Na internej previerke za zatvorenými dverami v Petrohrade. Po nej ho nominoval do Soči. Spustila sa prvá vlna hystérie.
K turínskej pridal sočskú
Trojnásobný svetový a sedemnásobný európsky šampión prešiel všeličím. Aj politikou: od marca 2004 do decembra 2011 zastupoval v sanktpeterburskom parlamente stranu Spravodlivé Rusko. Vykorčuľoval z nej a oznámil, že v prezidentských voľbách podporí otca iného, Jednotného Ruska – Vladimira Putina. Vyše roka nemal amatérsky štatút. Svetová korčuliarska únia mu ho odňala po tom, čo pred MS 2010 uprednostil lukratívne exhibície. Aj tejto kliatby sa zbavil. Krasokorčuľovanie ho privinulo na hruď ako strateného syna, lebo takú stálicu a šoumena v histórii nemalo.
V nedeľu si v Soči Pľuščenko splnil sen o olympijskej zlatej, v poradí druhej, osem rokov po sólovej z Turína 2006. Ako člen zbornej, ktorá presvedčivo vyhrala novú, tímovú súťaž – mimochodom, bola to prvá zlatá pre hostiteľskú krajinu. V krátkom programe mužov v osobnom bodovom rekorde vyhral nad šampiónom posledných troch MS Kanaďanom Chanom, ale prehral s Japoncom Hanjuom, takže skončil druhý. Na voľné jazdy v snahe šetriť sily na individuálnu súťaž už ani jeden z jeho hlavných súperov nenastúpil (Kanada i Japonsko si na rozdiel od Ruska mohli dovoliť „prestriedať“) a Pľuščenko jasne vyhral. Bol v siedmom nebi a odhodlaný dokráčať k ďalšej, individuálnej medaile.
„Nepotrebuje veľké auditórium, zvládne šou aj v telefónnej búdke,“ glosoval denník New York Times jeho výkon a fakt, že na súťaži družstiev prekvapujúco nebol plný dom. Ráno po nej ešte Rusi mohli oznámiť zmenu pre sólovú súťaž zo zdravotných príčin. „Nebol dôvod, Pľuščenko vtedy neavizoval problémy,“ bráni sa dnes zväz. Piata olympiáda? Len para…
Vo Vancouvri 2010 Pľuščenko prehral s Američanom Lysacekom. Rozdurdil sa, že premožiteľ sa ani nepokúsil o štvoritý skok: „To nebolo mužské korčuľovanie, ale tancovanie. Návrat o 25 rokov.“
O štyri roky prišiel Lysacek do Soči ako televízny komentátor a vychutnal si ho. Chodil na každý jeho tréning. „Nepamätám si, že by tak často padal,“ napísal na twitter. „Štvoritý skok vyzerá dobre, ale má problémy s trojitým axlom. Obávam sa o jeho chrbát.“
Na tréningu deň pred súťažou spadol po štvoritom tulupovi. „To sa stáva. Reku, dám si tabletku proti bolesti a budem v poriadku,“ rekriminoval Pľuščenko. Na rannom tréningu však už len korčuľoval, neskákal. Sedem minút a dosť. Na rozjazdke po pokuse o trojitého axla už bolo jasné, že je zle. „Buďte k nemu zhovievaví,“ prosil novinárov tréner Aleksej Mišin. Potom sa pokúsil obrátiť na žart výrok, že s Pľuščenkom sa stretnú aj na olympiáde 2018: Áno, ale ja som myslel na paralympiádu…
„Počas operácie v Izreali mu tvrdo zafixovali dva stavce. Následkom toho sú susedné stavce veľmi zaťažované a môžu spôsobovať veľké bolesti,“ vysvetľoval lekár zbornej Jaroslav Bugajev. „Nie, v takom stave nemohol jazdiť.“ Dostal injekcie a včera mu neurochirurg odporučil konzultáciu u izraelského operatéra.
Pľuščenko končí. Raz musel. Pravda, nemusel takto. Ale to by už nebol on, maximalista. Precenil telo. Aj vôľa, v jeho prípade priam nezlomná, má svoj strop. Ale to neznamená, že končí ako šoumen. Tretieho marca má v pláne exhibíciu v Iževsku.