Keď sa po 45. mieste v olympijskom zjazde objavila v diskusii na spravodajskom portáli na jeho adresu spŕška kritických, ba až zosmiešňujúcich komentárov, 20-ročný Popradčan sa ostro ohradil (čítajte TU).
"Vytočilo ma, že ľudia degradujú aj tých zopár športovcov, ktorých pri mizernej podpore štátu máme. Chcem sa poďakovať tenistke Dominike Cibulkovej, že sa ma zastala, vždy jej budem fandiť,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu Bendík.
Čo sa premieta v hlave zjazdára na štarte?
Je to veľký adrenalín, počujete, ako vám tlčie srdce. Za šesť sekúnd naberiete rýchlosť 100 km/h. Tie dve minúty na trati, to je neskutočný pocit.
Máte na zjazdovke strach?
Strach je súper, s ktorých netreba bojovať, musíte sa s ním kamarátiť. Mám zdravý rešpekt, ktorý potrebuje každý zjazdár, lebo menšia chyba vás môže stáť celú kariéru.
Ako ste sa dostali k zjazdovému lyžovaniu?
Priviedli ma k nemu rodičia, keď som mal dva roky, neskôr ma prihlásili do športového klubu ŠK Junior Ski Poprad. Robil som aj tenis, ale lyžovanie je iné, späté s prírodou. To ma na ňom očarilo. Keďže sa mi v žiackych kategóriách darilo, s rodičmi sme sa rozhodli, že pôjdeme do toho aj za cenu veľkých investícií. Minulý rok ma pribrzdila v kariére vážna operácia. Veľa ľudí by sa na mojom mieste na to vykašľalo, ale ja som sa k lyžovaniu vrátil.
Čo sa vlani stalo?
Boli sme na pretekoch v Cortina d'Ampezzo. Keď som sa ráno zobudil, necítil som si končatiny a nemohol som dýchať. Rýchlo sme cestovali domov k lekárovi, ktorý nás poslal do popradskej nemocnice. Nikto nevedel, čo mi je. Až keď spravili echo srdca, zistili, že je okolo neho liter a pol vody v osrdcovníku. Bolo pod takým tlakom, že už nedokázalo produkovať krv a zásobovať ňou orgány. Rýchlo ma vzali do Košíc, kde ma operovali. Pánovi doktorovi Fedačkovi a Fatimu vďačím za to, že som to takto zvládol.
Nie je pre vás riskantné vrcholovo športovať?
Chodím pravidelne na kontrolu. Bol to prekonaný zápal, keďže som nevyležal chrípku a stále trénoval. Už si dávam pozor. Zdravie je prvoradé.
Čo vravia rodičia?
Otca baví sledovať ma na trati, veď je aj členom nášho tímu spolu s trénerom a servismanom Matejom Gemzom. Mama je, naopak, pri pohľade na mňa celkom mimo.
Aké sú náklady na jednu sezónu?
Okolo 80 až 100-tisíc eur a neustále stúpajú. Musíte platiť vleky, ubytovanie, stravu, trénera, cestovné náklady, štartovné… Štátna podpora prostredníctvom Slovenskej lyžiarskej asociácie tvorí asi päť percent, takže väčšinu financujú rodičia, prípadne sponzori. Peniaze sa na Slovensku kdesi strácajú a keď aj idú do športu, tak skôr na futbal a hokej. Nerozumiem tomu. Futbalisti dostanú štartovné, aj keď prehrajú zápas. My nedostaneme nič.
V ženskom zjazde obsadila Maďarka Miklósová výborné 7. miesto. Ako je možné, že sa lyžiarka z takej krajiny dokáže dostať medzi svetovú elitu?
Je to možné, ale u zjazdárov skôr vo vyššom veku. Oni sú na vrchole, keď majú 26–30 rokov. Edit Miklósovú dobre poznám aj jej trénera. Už roky sa špecializuje na rýchlostné disciplíny a veľa trénuje v rakúskych Alpách.
V porovnaní s lyžiarmi z alpských krajín, USA, či Kanady nie ste ani zďaleka na rovnakej štartovacej čiare. Neubíja vás to?
To je fakt, Rakúšania majú na disciplínu 30 párov lyží, ja tri. Oni majú výskumné laboratóriá, najlepšie trate na trénovanie, celé tímy servismanov, športové gymnáziá… Ale to neznamená, že musíme pred nimi sklopiť uši a skloniť hlavu. Musíme bojovať.
Aký máte športový sen?
Určite by som chcel jazdiť preteky Svetového pohára a bodovať v nich.
Po olympiáde sa chystáte na MS juniorov v Jasnej. Na čo si trúfate tam?
Rád by som tam zaútočil na popredné priečky, medaila by bola super. Budem mať síce vysoké štartové číslo okolo 40, ale som tam doma. Lyžujem v Jasnej odmalička a perfektne tú zjazdovku poznám, oproti tejto olympijskej je to somárska lúčka s dlhými rovinami. Verím si.
Dajú sa na Slovensku trénovať rýchlostné disciplíny, super G a zjazd?
Asi len v Jasnej. Zjazdovky u nás sú, ale majitelia stredísk alebo vlekári nie sú príliš ochotní ráno vstávať, aby pustili lanovku či vlek ešte predtým, než prídu na svah turisti. Preto sa vyvážame hore skútrom.
Odporučili by ste zjazdové lyžovanie deťom prípadne ich rodičom?
Určite. Lyžovanie vás naučí samostatnosti, uvidíte vďaka nemu kus sveta, formuje vašu osobnosť a pripraví vás do života.