Slovenská olympijská víťazka mu so širokým úsmevom srdečne zamávala. Ďakujem, poďakovala za gratuláciu a podporu. Slovenský šport opäť prežíval včera večer v biatlonovom komplexe Laura opojné chvíle. Anastasia Kuzminová obhájila zlato v biatlonovom šprinte, čo pred ňou medzi ženami ešte nijaká nezvládla. Formu načasovala perfektne – a v cieli sa spontánne tešila. Na najvyššom stupni víťazov od radosti vyskočila a objímala celý svet. O chvíľu na to s podmanivým šarmom prechádzala od jedného televízneho štábu k druhému, od mikrofónov k zápisníkom.
Skúste povedať, čo prežívate.
Som veľmi šťastná a vďačná všetkým, ktorí mi verili a držali palce buď tu alebo doma pri televízii. Do prvého stúpania, keď ma povzbudzovala celá slovenská reprezentácia, sa mi šlo neuveriteľne ľahko. Pomaly sa ani nedalo ísť, keď celá živá vlna pri trati kričí – Nasťa, poď, hop, hop, hop. To sa ani nedá opísať slovami, aké emócie som prežívala.
Pozvete hokejistov aj v utorok na stíhacie preteky?
(so smiechom) Bola by som veľmi rada, ale viem, že hokejisti tiež majú povinnosti, chcú čo najlepšie reprezentovať, začne sa im turnaj. Rada by som ich tiež prišla podporiť na nejaký zápas.
Čo rozhodlo o vašom jasnom víťazstve?
(spontánne) Dve nuly. Tie ma zachránili. Ešte som si nestihla pozrieť bežecké časy, ako som na tom bola. Snažila som sa neponáhľať na strelnici, aby som pracovala kvalitne a ukázala to, čo sme natrénovali, čo mám v sebe. Trať sa organizátori snažili udržiavať v dobrom stave, no v kopcoch bol podklad trošku rozbitý. Musela som hľadať optimálnu stopu. Tam som možno aj nejaké desatinky stratila. Veľmi dôležité bolo stáť pevne na nohách v zjazdoch, lebo trať bola zľadovatelá a rýchla. Musíš premýšľať, ako a kde ísť do kopca alebo v zjazde.
Vnímali ste podporu aj ruských fanúšikov?
Určite áno. Veľmi ma povzbudilo aj to, že okrem ruštiny som počula aj slovenčinu. Som vďačná aj hokejistom, že ma prišli podporiť. Verili mi možno viac než ja.
Vyhrať olympijské zlato v rodnej vlasti je asi špeciálny pocit.
(s hlbokým výdychom) No, tie pocity… Prežívam ich také… Ako to opísať…
…krajšie ako vo Vancouveri pred štyrmi rokmi?
To sa nedá porovnať. Tam som vyhrala nečoakávane, po prvý raz. Teraz sme systematicky šli za vytýčeným cieľom, koncentrovali sme sa na dnešný deň. Štyri roky sme sa naň chystali a trénovali. Pri úspechoch i neúspechoch sme verili, že pri drine, ktorú sme absolvovali, sa to musí podariť. A vyšlo to.
Pociťovali ste pred štartom nervozitu alebo ste boli pokojná? Do kamery ste poslali pred štartom bozk.
Tým, že preteky boli neskoro, bola som trochu nervózna. Cez obed som nevedela zaspať, hoci som sa snažila. Keď som prišla na štadión, nervozita zo mňa spadla. Bola som úplne pokojná, nervozita vyšumela zo mňa. Veľmi som čakala, či ma pred štartom ukážu na obrazovke. Chcela som aspoň na štarte poslať pusu každému, lebo som nevedela, ako skončím v cieli, či na to bude príležitosť a priestor. Tak som využila prvú možnosť.
Dve nuly ste v šprinte dlho nestrelili, prišli v pravú chvíľu.
Som naozaj rada, že som odstrieľala čisto. To idete do posledného kola úplne inak, ako by vám na chrbte narástli krídla. V súčasnom biatlone, ak chcete dosiahnuť medailový úspech, musíte streliť nuly. Najmä v šprinte. Inak to nejde.
Pred štvrtým a piatym výstrelom postojačky ste trochu dlhšie mierili. Zámerne?
Nechcela som sa uponáhľať, sústredila som sa na optimálne zamierenie, aby som nespravila chybu.
V ktorom momente ste uverili, že ste vyhrali?
Musela som ešte chvíľu čakať, či ma neohrozí niektorá z pretekárok, ktoré dobiehali do cieľa. Trochu sa hanbím priznať, že keď jedna z nich netrafila, mala som radosť, že ostanem prvá.
Do stíhacích pretekov pôjdete z prvého miesta. Udržíte ho?
Je to zas obrovská zodpovednosť, ale náskok mám solídny. Tie sekundičky sa mi zídu. Keď zopakujem takú streľbu ako dnes, všetko je možné.
Chcel od vás syn Jelisej pred odchodom opäť medailu?
Už je väčší, premýšľa dospelejšie človek. Pred štyrmi rokmi videl pred olympiádou niekde medaily a povedal: Mami, chcem túto a túto. Teraz už viac vníma, že veľa cestujem a málo sa vídame, je z toho sklamaný. Ale napriek tomu mi pred odchodom povedal dôležitú vetu: Mamička, želám ti, aby ti vyšlo, čo chceš dosiahnuť, aby sa ti darilo, lebo ja som veľmi nešťastný, keď sa ti nedarí.
Nemrzí vás, že ste nezískali medailu pod ruskou vlajkou?
Nie a veľmi rada budem zasa spievať slovenskú hymnu.
Foto: Reuters, CARLOS BARRIA
Čo by ste odkázali fanúšikom na Slovensku?
Posielam im veľký pozdrav a vďaku, že mi verili. Som veľmi citlivý človek a veľmi som chcela, aby mi prepáčili za slabé výsledky počas tejto sezóny. Pred odchodom do Soči som sa zastavila na dva dni doma, kde som si vybavovala nejaké veci. Prihovorili sa mi ľudia a vraveli – viete čo, o chvíľu je olympiáda a vám sa stále na strelnici nedarí. Tak dúfam, že táto zlatá medaila prebije všetky sklamania, ktoré som ľuďom v tejto sezóne nachystala.
Pred pretekmi ste zaspali ste v pohode?
Áno. V deň pretekov bol u nás na návšteve brat Anton (v sobotu skončil v šprinte štvrtý). Povedal mi, že ma nebude poučovať, ale predsa len mi dal nejaké rady. Máme medzi sebou veľmi dobrý vzťah. Som veľmi šťastná, že mám pri sebe na olympiáde manžela, brata, pricestovali rodičia. Je skvelé, že ich nevidím len cez obrazovku, ale môžu byť nablízku.
Medailový ceremoniál je dolu v meste. Nenaruší vám to plány na oddych alebo tréning?
Čo narobíte? Medaila je medaila. Nemôžem tam poslať namiesto seba niekoho iného (so smiechom).
Cítili ste pod tlakom? Slovensko od vás očakávalo medailový výsledok.
Veľmi. Som nerada, keď sklamem ľudí, lebo viem, že mi veľmi fandia a veria. Niekedy to prežívam až príliš a potom sa to odzrkadľuje na mojich výkonoch na strelnici. Veď ja strieľam viem, videli ste to (so smiechom). Len treba ísť na preteky s tým, že môžem a nie musím.
Tréner Sanitra prezradil, že ste mali nejaký talizman…
Večer pred odchodom mi volal, či si niečo beriem so sebou, nejakého maskota.. Čo mám zobrať? pýtala som sa. Vezmi aspoň číslo z Vancouvru, v ktorom si získala zlato, odvetil, Tak som si tú devätnástku z Vancouvru dala v sobotu večer a na vankúš a spala som na nej.
A čo číslo 33, bude teraz vaše šťastné?
V Rusku sa povie, že „boh ľubit trojicu“. A keď som dostala číslo 33, mamina mi vravela – vidíš Nasťa, trojka je v Rusku šťastné číslo a ty si dostala hneď dve.