Nemec so španielskym pasom Johann Mühlegg sa stal hrdinom hier. "Mám motor, ktorý sa nezadre,“ chvastal sa. Lenže Mühleggov motor fungoval na pochybné palivo.
Keď získal prvú z troch zlatých medailí, telefonicky mu gratuloval aj španielsky kráľ Juan Carlos. Mühlegga nazval Juanitom. „Viva Espaňa,“ kričal Nemec do televíznych kamier. A potom spieval "O Sole Mio.“ (hoci to je taliansky). Po triumfe v maratóne na 50 km, ktorým zavŕšil zlatý hetrik, ho však schladili dopingoví komisári. Oznámili mu, že mal pozitívny test na darbepoetín podporujúci tvorbu červených krviniek. Škandál! Mühlegga vylúčili z olympiády, prišiel o všetky kovy a vyfasoval dvojročný dištanc. Nepomohla mu ani svätená voda, na ktorú sa dovtedy spoliehal.
Upratovačka mu vyčistila telo aj dušu
Vo februári 1995 vyšiel v magazíne Spiegel rozsiahly článok o talentovanom, ale čudnom bežcovi na lyžiach. Johann Mühlegg už bol v tom čase dvojnásobný juniorský majster sveta i štvornásobný nemecký šampión a mal za sebou ostrý konflikt s reprezentačným trénerom Petrom Zipfelom. Spiegel opísal Mühlegga ako bohabojného človeka. „V jedálni jeho domu visí krucifix hneď vedľa obrazu Panny Márie. Každé ráno a večer lyžiar číta bibliu.“
Seriál – Príbehy zimných hrdinov
Všetko sa začalo pred 90 rokmi vo francúzskom Chamonix. Až do začiatku zimných olympijských hier v ruskom Soči bude Pravda prinášať príbehy hrdinov minulých zimných olympiád – oslavovaných, zatracovaných i zabudnutých.
Keď na jeseň v roku 1993 trpel Mühlegg pretrvávajúcimi hnačkami, schudol štyri kilá a nezaberali ani tabletky so živočíšnym uhlím, brat Martin ho poslal do Mníchova za Justinou Agostinhovou. Portugalská upratovačka mu vyčistila telo aj dušu. A lyžiar v nej našiel spásu. Kúpeľ vo svätenej vode ho mal ochrániť pred ďalšími útokmi – trénera Zipfela. Práve on mal byť podľa Agostinhovej zodpovedný za Mühleggove problémy. Vraj mu otrávil nápoj a preklial ho. Lyžiar odvtedy cestoval na preteky s kanistrami vody, ktorú požehnala Portugalčanka.
„Mühleggovi zrejme niet rady. Patrí medzi mnoho ľudí, ktorí vložili svoj osud do rúk asi 50 000 jasnovidcov či liečiteľov. Ich pomoc sa môže spočiatku zdať vysoko efektívna, no zároveň ovládnu svojich klientov kúzlom závislosti,“ napísal nemecký magazín. Pohár trpezlivosti pretiekol, keď sa Mühlegg dvakrát súdil s Nemeckým lyžiarskym zväzom o finančné prémie.
Sám proti všetkým
Od 11. novembra 1999 vlastnil Mühlegg španielsky pas. A s novou identitou akoby získal aj licenciu na víťazstvá. Začal zbierať pódiové umiestenia vo Svetovom pohári (v roku 2000 seriál vyhral), triumfoval v pretekoch na 50 km na MS 2001 v Lahti. „V Španielsku sa cítim slobodný,“ vysvetľoval tajomstvo úspechu. „Moje výsledky spustili v španielskych médiách lavínu. V popularite môžem konkurovať futbalovým hviezdam,“ chválil sa lyžiar, ktorý väčšinu roka trávil v rodinnom penzióne v Grainau, na ktorom viala bavorská a španielska vlajka.
Dopingoví komisári ho už mali dlhšie na muške, no Mühlegg úspešne unikal. A nielen im, aj konkurentom. Jeho obrovská prevaha v bielej stope trvala počas celej olympiády v Salt Lake City. „Bol celkom nadľudský. Lietal do kopcov, všetkým unikal a ja som bol pritom v najlepšej forme,“ krútil hlavou Švéd Per Elofsson.
Akonáhle sa Mühlegg dozvedel o dopingovej kontrole, neváhal sa priamo pred komisárom vymočiť do snehu. „Vedel, že chceme nezriedený moč, ktorý ho môže usvedčiť. A potom sa len nalieval obrovským množstvom vody, aby svoje vzorky čo najviac zriedil a učinil ich bezcennými,“ vysvetľoval šéf lekárskej komisie MOV Arne Ljungqvist. Osudnou sa španielskemu lyžiarskemu esu stala mimosúťažná kontrola pred záverečnou olympijskou päťdesiatkou.
Po odpykaní dvojročného trestu sa Mühlegg chvíľu zastrájal, že sa vráti vo veľkom štýle. Ale Španieli už ho medzi seba nechceli. Niekdajší šampión skončil ako reklamný pútač firmy Kneissl, lyžiarsky inštruktor a účastník hobby behov. Ani slovko ľútosti, ani náznak sebareflexie. Aj knihu, ktorú napísal, nazval príznačne: Sám proti všetkým.
Bajčičák: Každý tušil, že nie je čistý. Robil to veľmi okato
Foto: Roman Benický
Najskúsenejší slovenský bežec na lyžiach Martin Bajčičák bol niekoľko rokov súputníkom Johanna Mühlegga v bielej stope. Z bezprostrednej blízkosti sledoval jeho cestu na vrchol aj prudký pád.
Kedy ste prvýkrát zaregistrovali Johanna Mühlegga v bielej stope?
Hneď, ako som nastúpil v seniorskom veku v roku 1996 do Svetového pohára, tak som ho vnímal ako jedného z najlepších z nemeckého manšaftu. Postupne sa tak vypracoval, že dokázal zvíťaziť vo Svetovom pohári.
Pamätáte si, ako pôsobil v zákulisí pretekov? Povahou bol vraj čudák a náboženský fanatik. Prejavoval sa tak?
Ja som ho vnímal ako veselého človeka, ktorý sa mi ako jeden z mála odzdravil. Pamätám si ho najmä z prípravy vo švédskej Bruksvallarne v novembri 1997, kde sme sa chystali na zimnú olympiádu v Nagane. Chodievali sme do spoločnej reštaurácie, kde sa všetci stravovali. Aj Mühlegg, ktorý vtedy ešte behával za Nemecko, ale už vysedával dosť so španielskym tímom, takže sa zrejme pripravoval na odchod. Osobne som ho nikdy bližšie nespoznal, preto neviem, či bol čudák. Skôr som ho mal za sympaťáka, len z rečí som počul, že bol v nejakej sekte a že mal svoje maniere a vraj všetky peniaze dával do toho jeho spolku…
Čo ste si o ňom mysleli, keď valcoval konkurenciu v Salt Lake City?
Asi každý tušil, že nie je čistý, robil to strašne okato. Ale v každom prípade to bol talentovaný pretekár.
Aká bola potom vaša prvá reakcia, keď sa prevalilo, že dopoval?
Taká, že sa posuniem vo výsledkoch o jedno miesto vpred (s úsmevom). Myslím, že éra okolo roku 2000 bola, čo sa týka dopingu, veľmi zlá. Chytili Fínov, Rusov, stíhali Rakúšanov, nakoniec aj Mühlegga. Veľa som toho počul aj pomimo, reči o ďalších pretekároch… Moje 12. miesto z päťdesiatky klasicky na olympiáde v Salt Lake City, ktoré som dosiahol čistým spôsobom, má pre mňa veľkú hodnotu, lebo skutočne veľa pretekárov, ktorí ma na trati predstihli, dopovalo. Mühlegg v tom v žiadnom prípade nebol sám. Určite som veľmi sklamaný, že sa v športe tak podvádza.
Natrafili ste na neho ešte niekedy po roku 2002?
Už som ho viac nevidel. Podobný prípad bol Fín Mikka Mylillä, ktorý však napokon spáchal samovraždu.