Ako ste videli tú situáciu?
Ťažko sa to popisuje, stalo sa to tak rýchlo. Priblížil sa ku mne puk, trafil som ho, veril som, že pôjde do bránky. Vôbec neviem, čo sa stalo – či to chytil brankár, alebo som niekoho trafil.
Nezačali ste so záverečným tlakom príliš neskoro?
Čakali sme na prvý gól. Počas prvých štyridsiatich minút sme hrali bez puku, iba sme ho vyhadzovali, nesnažili sme sa vytvoriť šance a vtedy sa ťažko vyhráva.
Súviselo to s nervozitou?
Preukázali sme súperovi viac rešpektu, než sme mali. Hrali sme síce to, čo sme chceli, zvládli sme prvých desať minút, čakali sme na brejk alebo presilovku. Lenže, dostali sme dva góly po tečovaných strelách. Proti tomu brankár nemá šancu. A keď prehrávate s takýmto mužstvom, hrá sa ťažko. Žiadný tím na tomto turnaji nemá také štyri výborné útoky ako Kanada.
Foto: SITA
Napriek tomu sa vám takmer podarilo vyrovnať. Čomu pripisujete to zmŕtvychvstanie?
Po našom prvom góle zrazu mužstvo dostalo energiu, mali sme puk. Začali sme si viac veriť, dali sme druhý gól a potom sa to už búchalo okolo bránky. Mali sme šance, možno chýbal kúsok šťastia. Ale ukázali sme, že vieme bojovať až do konca a to je dobré pre ďalší zápas.
Vyžmýkate zo seba ešte sily na súboj o bronz?
Určite, keď sme sa už dostali tak ďaleko. Dúfam, že to dotiahneme do úspešného konca a splníme si náš sen, kvôli ktorému sme sem prišli.