Čo ste povedali hráčom po zápase v kabíne?
Poďakoval som sa za všetko, čo urobili pre reprezentáciu a slovenský hokej, svojimi výkonmi, správaním, prístupom. Bolo to fantastické mužstvo. Neviem, či sa v najbližšom čase také v slovenských dresoch zíde.
Bolo to najlepšie mužstvo, aké ste kedy trénovali?
Je porovnateľné s tým, aké sme mali v Göteborgu. Ale kvalitou a výkonmi v takom náročnom turnaji ako olympiáda, sa mu vyrovná a možno ho aj predčí. Klobúk dole pred týmito chlapcami.
Z ľadu odchádzali v slzách. Ako to vyzeralo v kabíne?
Podobne. Všetci už prišli trošku vybúrení, sadli si, hlavy v smútku. Nechcem to radšej popisovať. Mali sme inú predstavu o závere turnaja. Všetci sme verili, že pôjdeme na medailu, bolo to krásne rozbehnuté. Za stavu 3:1 sme boli presvedčení, že sa nám nemôže nič stať. Ale stalo sa.
Čo?
Ušiel nám moment, v ktorom sa to lámalo. Spravili sme chyby, ktoré vyplynuli z emócií, pribrzdili nás prísne vylúčenia. Dostali nás pod tlak, strácali sme energiu a súper to využil. Aj tak sme urobili všetko pre to, aby sme zvrátili priebeh zápasu. Bola tam žŕdka, dva zázračné zákroky súperovho brankára. Chýbal nám kúsoček štastia.
Máte ťažké srdce na rozhodcov?
Nechcem to rozmazávať. Poviem to tak – rozhodcovia nám málokedy niečo pripísknu.
Ako beriete to štvrté miesto?
Pred tromi týždňami by sme boli určite šťastní, keby sme vedeli, že skončíme štvrtí. Ale teraz sme všetci sklamaní, lebo medaila bola blizúčko. Sklamanie je o to väčšie, o čo bližšie bola. Veľa hráčov si uvedomuje, že v ich hokejovom živote bola toto posledná šanca urobiť niečo významné. Ale aj tak si myslím, že urobili niečo významné. Bolo by nádherné, keby to bolo okorenené medailou, ale žiaľ, nepodarilo sa.
Ako hodnotíte vystúpenie Slovenska na olympijskom turnaji?
Hodnotiť budú iní. My vnútri cítime, že všetci v tíme sme urobili maximum, aby sme odviedli svoju robotu. Odohrali sme skvelý turnaj, bol to pre nás obrovský zážitok. Preto mi je to strašne ľúto – chlapci si tú medailu, po ktorej tak strašne túžili, naozaj zaslúžili.
Koho by ste z tímu vyzdvihli?
Všetkým hráčom patrí hlboká poklona. Paľo Demitra je hráč do času aj nečasu, urobil obrovský kus roboty. Marián Hossa preukázal strelecké schopnosti a bol veľmi platný aj v defenzíve. Mišo Handzuš bol veľkou oporou, proti Fínom mu už možno nohy tak nešli, ale jeho vôľa bola obrovská. Zdeno Chára bol pilierom v obrane, Jaro Halák robil niekedy v bránke divy. Od týchto ľudí sa to odvíjalo.
Ako dlho bude slovenský hokej čakať na podobný úspech?
Ťažko predpovedať. Takýto výsledok povzbudí deti, aby sa zaujímali o hokej. Ale podstatné je to, aby tie deti mali kde korčuľovať. A to je dlhodobá téma, lebo medailové úspechy zo začiatku tohto storočia sme absolútne v ničom nezúročili a dnes máme veľkú priepasť za hráčmi, ktorí štartovali na olympiáde.
Ako sa cítite?
Som uťahaný, nešťastný. A sklamaný, lebo sme boli naozaj blízko. Človek si spytuje svedomie, čo mohol urobiť viac. Možno čas nám dá odpoveď.
Viacerí hráči naznačili, že v reprezentácii po olympiáde skončia. Ako ste na tom vy?
Teraz je to bezpredmetná otázka. Je potrebné vyrovnať sa so situáciou, nadýchnuť sa. Budem to riešiť v priebehu najbližších týždňov.
Máte chuť pokračovať?
Teraz mám akurát chuť dať si jedno dobré slovenské pivo.