Bezprostredne po skončení zápasu nastalo na slovenskej lavičke obrovské sklamanie. Zlatá generácia hokejistov verila v medailovú rozlúčku, no krásny sen sa zmenil na nočnú moru. Hráči prichádzali do mix zóny v slzách, slová hľadali len ťažko. Marián Gáborík zahodil prilbu, Andrej Sekera zlomil hokejku. Rozprávke bol koniec.
Foto: Stanislav Benčat
„V kútiku duše sme všetci verili v zisk medaily. Je to obrovské sklamanie, určite sa tento deň zaradil medzi najhoršie v mojom hokejom živote,“ priznal center Jozef Stümpel.
Slováci počas celého turnaja predvádzali výborný hokej. Mužstvo sa vyznačovalo bojovnosťou, odhodlaním, hrou srdcom. Niet sa preto čomu čudovať, že po neúspechu sa dostavili slzy. „Väčšina z nás v šatni plakala ako malí chlapci, vrátane mňa. Veľmi nás to štve, no taký je život. Celý turnaj sme odmakali, chceli sme sa rozlúčiť inak. Je to to najhoršie, čo som kedy v hokeji zažil,“ vyznal sa s 10 bodmi najproduktívnejší hráč turnaja Pavol Demitra.
Skúsený útočník si zaspomínal na zlaté časy s Mariánom Hossom. Trenčianske útočné duo nazbieralo dokopy 19 bodov, čím vytvorilo suverénne najlepšiu dvojicu olympiády. „Paľo hral po celý čas fantasticky. Po dlhej pauze sa dostal do skvelej formy, čo tu jasne dokázal. Sme dobrí kamaráti, bývali sme spolu aj na izbe. Bolo to krásne s ním hrať,“ zložil Demitrovi poklonu Marián Hossa. Aj on sa po zápase neubránil slzám: „Viacerých chalanov som videl plakať prvýkrát v živote. Boli sme tak blízko, 20 minút…“
Po druhej tretine zápasu s Fínskom pritom nič nenasvedčovalo, že by sa zápas mohol tak otočiť. „Dostať tri góly za pár sekúnd, to sa nedá vysvetliť, boli sme 20 minút od medaily, no nemáme ju. Je to niečo hrozné,“ pripojil Branko Radivojevič a odišiel smútiť za spoluhráčmi do šatne.