Ako vyzeral po zápase pohľad do šatne?
Väčšina chalanov plakala ako malí chlapci. Ja som bol jeden z nich. To hovorí za všetko. Veľmi nás to štve, boli sme tak blízko. Myslím, že každého z nás to bude mrzieť celý život. Ale už sa to nedá vrátiť.
Je to váš najbolestivejší hokejový zážitok?
Určite áno, nedá sa to porovnať s ničím. Jednoznačne najhorší, aký som v hokeji zažil. A myslím, že pre každého v tomto mužstve je to podobné. Vyhrávať po dvoch tretinách 3:1 a pokaziť to – to veľmi bolí. Cítim sa ako najväčší babrák.
Aké máte vysvetlenie na tie góly v poslednej tretine?
Žiadne, nedokážem to vysvetliť. Mali sme priveľa vylúčených a to nás stálo zápas. Neviem si vysvetliť, čo sme to robili.
Napriek nepriaznivému vývoju ste podobne ako v semifinále proti Kanade dokázali súpera v závere zatlačiť. Ako ďaleko bolo vyrovnanie?
Bolo blízko. Bojovali sme do poslednej chvíle, mali sme šance, ale šťastíčko nestálo pri nás. Aj keď sme sa proti Kanade dostali do zápasu, domáci hrali výborne, prvých štyridsať minút nás k ničomu nepustili. Ale proti Fínom sme to mali dobre rozohraté. Ten zápas sme mali vyhrať. Sami sme si to pokazili.
Teší vás aspoň to, že vy osobne ste odohrali parádny turnaj?
Verte, že by som to rád vymenil. Bodaj by som nemal žiadny bod a na krku by mi visela medaila. Body nie sú dôležité, ráta sa úspech tímu.
Ako hodnotíte výkony, ktoré reprezentácia na olympiáde predviedla?
Celý turnaj sme odmakali, bojovali sme, dreli. Mali by sme byť hrdí, ale teraz je to ťažké. Áno, porobili sme aj nejaké chyby, chýbal nám kúsok šťastia. Ale aj tak si myslím, že sme si zaslúžili medailu.
Napriek všetkému – štvrté miesto je najlepší výsledok slovenského hokeja na olympiádach.
Všetci rozprávajú, že je to úspech, ale pre nás to úspech nie je. Možno o pár rokov si budeme hovoriť, ako sme ukázali, že Slovensko vie hrať hokej. Ale teraz nás to – s prepáčením – serie. Štvrté miesto, to je ako skončiť posledný. Bol to posledný zápas našej partie, mali sme to dobre rozohraté, medaila bola hrozne blízko. Ale už s tým nič nespravíme. Musíme ísť ďalej, každý svojím smerom. Len dúfam, že chalani ešte niečo takéto niekedy zažijú.