Dvojičky mali vzor doma
Aká je Anastasia očami mladšej sestry? Vidí sa v nej?
„Samozrejme. Hoci také úspechy nedosiahnem, z celého srdca jej želám ďalšie. A prídu, uvidíte. Ak si Nasťa niečo zaumieni, tak to dosiahne. Cieľavedomosť jej nikdy nechýbala,“ hovorí 22-ročná vysokoškoláčka.
„Aj naši rodičia športovali, neraz sa stalo, že neboli doma. Vtedy nás mala s bratom na starosti. Ako druhá mama. Keď sme prišli zo školy, pripravila nám jesť, sem-tam aj niečo navarila, dohliadla, aby sme si urobili úlohy. Zodpovednosť i náročnosť voči sebe je jej veľmi silná stránka. V škole i na tréningoch nám ju učitelia dávali za príklad. Nasťa je výborná žiačka, počúvali sme často.“
Nemali ste jej to za zlé? „Práve naopak, chceli sme sa jej vyrovnať. Stala sa aj naším prvým športovým vzorom. Keď začala chodiť na lyžiarske tréningy, nasledovali sme ju. Ja som však musela so športom skončiť zo zdravotných dôvodov. V krvi som mala málo železa. Ale už je všetko v poriadku,“ podotýka študentka jazykov na ťumenskej univerzite.
Čo sestru najviac nahnevá? „Ak nejdú veci tak, ako by chcela. Má rada vo všetkom systém. Inak je bezkonfliktná, podala sa na otca,“ nedá mladšia dopustiť na staršiu.
Scénka z Červenej čiapočky
Pri debate o blízkom človeku sa nedá neopýtať na spoločné zážitky. Možno sa vyjaví nejaká zaujímavosť.
Aňa po chvíľke zrazu spustila. „Na prelome rokov oslavujeme tri udalosti. Pápa má narodeniny, rodičia výročie svadby – a príchod nového roka. Keď sme boli školáci, pripravili sme našim scénku z rozprávky o Červenej čiapočke. Neraz nás Nasťa poobliekala do rôznych kostýmov a šiat – podľa scenárov, ktoré si vymýšľala i písala. Ak by sa nevenovala biatlonu, šla by na herectvo alebo réžiu. K jej záľubám patrí aj ruská literatúra, má bližšie k humanitnému smeru. Talent na jazyky potvrdila, keď sa rýchlo naučila po slovensky. Keď sa stretneme, smejeme sa, že už chytila cudzí prízvuk.“
A slovenčinu zasa mäkčí ruským, nedá sa nepovedať. Ako rozdelila úlohy v spomenutej rozprávke? „Nasťa bola Červená čiapočka, ja bábuška a Anton vlk,“ schuti sa zasmiala Aňa pri spomienke.
Na čo Nasťa najviac míňala, kým sa nevydala? Chodila do tanečnej? (po dlhšom rozmýšľaní) „Zvykla si kupovať rôzne dekorácie do izby, neskôr si dopriala aj nejaký šperk, no to sa jej musel veľmi páčiť. Na módu si veľmi nepotrpí, najradšej má športový štýl – džínsy, tričko, mikina. Pri veľkých udalostiach sa však rada pekne oblečie – aj do dlhších šiat, jej obľúbená farba je zelená. A tanečná? Pri pravidelnom športovaní a školských povinnostiach – Nasťa ukončila právnický inštitút – neostal čas. Stalo sa, že sem-tam sme zašli aj do mládežníckeho klubu. Nasťa sa na parkete vie aj odviazať, no musí mať spoločnosť, v ktorej sa cíti dobre.“
Teší nás, že je šťastná
Ako Aňa prijala sestrin odchod na Slovensko? Neodrádzala ju? "Je to dvojsečná, veľmi citlivá záležitosť. Sprvoti sme sa s tým ťažko vyrovnávali, ale na druhej strane sme ju chápali a podporovali. Čas ukázal, že sa rozhodla správne.
Nasledovala svojho manžela, šla za lepšími podmienkami. Keď ju ruská strana odmietla, prijalo ju Slovensko. Odvďačila sa mu olympijskými medailami, stala sa jeho hrdinkou. Z toho sa tešíme aj my, vidíme, že je veľmi šťastná. To je pre nás najdôležitejšie. Posielam vám link, kde v článku vysvetľujem verejnosti dôvody jej odchodu," vraví Aňa.
Citujeme z neho. „Nasťa ostala taká istá – s láskavým a hrdým vzťahom k Rusku. Tu sa narodila, vyrástla, tu ostali jej rodičia, brat, sestra, priatelia i najdrahšie spomienky. Nasťa nezapredala vlasť, len prijala druhý domov. Domov lásky, tvorivosti, šťastného života a nových úspechov. Ktovie, ako by pokračovala jej kariéra, ak by sa nerozhodla reprezentovať Slovensko.“
Pod obsiahlym článkom (vyšiel 18. februára na stránke www.rusbiathlon.ru) drvivá väčšina zo 64 ohlasov súhlasí s Nastiným rozhodnutím.
Do diskusie sa zapojil z olympijského Whistleru aj brat Anton: „Je to presne tak. Potvrdzujem článok mladšej sestričky. Aňuta – molodec! Napísala všetko verne a pravdivo!“