Pavol Demitra šiel vlani v máji na operáciu ľavého ramena. Neliečilo sa však podľa plánu, preto musel pod skalpel znova, v októbri. Bolesti aj tak neprestávali, na hokejový tréning nemal ani pomyslenie. „Zakaždým som sa dostal tak na osemdesiat percent, ale potom sa to vždy zhoršilo. V takom stave sa hokej hrať nedá. Takmer každé ráno som sa zobudil s bolesťou. Hovoril som si – čo sa to deje s mojím ramenom? Bál som sa, či bude ešte niekedy v poriadku,“ spomínal Demitra.
Vidina vytúženého olympijského turnaja sa rozplývala. Ostávala už iba jediná nádej – banskobystrický fyzioterapeut Pavel Purdek, s ktorým ho ešte pred deviatimi rokmi zoznámil Michal Handzuš. V zámorí mu dali prezývku Čarodejník. Demitra prišiel pred Vianocami na dva týždne na Slovensko a podstúpil liečbu založenú na akupunktúre a tradičnej čínskej medicíne.
„Takmer okamžite som pocítil zlepšenie. Ten chlapík má zázračné ruky,“ uľavilo sa 35-ročnému hokejistovi. Purdek neskôr prišiel za ním do Vancouvru dokončiť procedúru. V polovici januára sa Demitra po osemmesačnej pauze vrátil na ľad a v NHL stihol pred olympiádou odohrať jedenásť zápasov. „Rameno drží skvele,“ pochvaľoval si na začiatku turnaja.
A potom začal stvárať majstrovské kúsky, kúzlil skvelé prihrávky, strieľal dôležité góly. „Na olympiáde si možno zahráte raz za život a musíte skrátka obetovať všetko,“ vravel v priebehu turnaja. Z gólov svojich spoluhráčov sa tešil hádam ešte viac než zo svojich. „Do najmenšieho kúska si tie zápasy užívam,“ vysvetľoval.
„Hral fantasticky. Po tej dlhej prestávke sa výborne chytil a odohral vynikajúci turnaj,“ chválil ho spoluhráč z útoku Marián Hossa. Aj jemu v lete operovali rameno a doma v Trenčíne chodili každé ráno na rehabilitácie k rovnakému lekárovi. „Sme kamaráti, aj v olympijskej dedine sme bývali spolu na izbe. Na ľade si vynikajúco rozumieme, nachádzali sme sa, dopĺňali, hrali sme spolu presilovky aj oslabenia,“ vyratúval Hossa.
„Dema poznám už pár rokov, v lete spolu trénujeme. Je strašne súťaživý, veľmi chce vyhrávať. Nič iné ako víťazstvo si nepripúšťa a dokáže tým nakaziť celý tím. Vo Vancouvri bol nesmiernym lídrom, vždy vedel, čo má povedať,“ naznačil Tomáš Kopecký, ktorý sa v priebehu olympijského turnaja vytiahol do prvého útoku Slovenska práve k Demitrovi a Hossovi.
„Paľo je hráč do času aj nečasu, urobil obrovský kus roboty,“ oceňoval aj tréner národného tímu Ján Filc.
Napriek skvelým výkonom a desiatim bodom v tabuľke produktivity (tri góly, sedem asistencií) Demitra po turnaji žialil. Na medailu, po ktorej tak veľmi túžil, jeho úsilie nestačilo. „Verte, že by som to rád vymenil. Bodaj by som nemal žiadny bod a na krku by mi visela medaila,“ povzdychol si.
Olympiáda podľa Demitru
Slovensko – Česko: asistoval Gáboríkovi pri jedinom góle (prehra 1:3)
Slovensko – Rusko: prihral Mariánovi Hossovi na vyrovnávajúci gól a v nájazdovom rozstrele lahôdkovo obstrelil brankára Bryzgalova (2:1)
Slovensko – Lotyšsko: nebodoval, ale pri jasnom víťazstvo to ani nebolo nevyhnutné (6:0)
Slovensko – Nórsko: jeho strieľanú prihrávku usmernil do siete Gáborík (4:3)
Slovensko – Švédsko: Demitrov najlepší zápas na turnaji, jeho rana do horného rohu Lundqvistovej bránky sa nedala trafiť lepšie (Uvalil som z celej sily a dúfal, že puk nikoho nezasiahne, opisoval potom), navyše prihral na gól Gáboríkovi a podieľal sa aj na víťaznom zásahu Kopeckého (4:3)
Slovensko – Kanada: nebodoval, v záverečných sekundách mu vyrovnávajúci gól prekazil skvelým zákrokom brankár Luongo (2:3)
Slovensko – Fínsko: strelil gól v oslabení, na zvyšné dva prihral, ale na bronzovú medailu to bolo málo (3:5)