Clivé melódie folklórneho súboru Bystrina a veľkoplošná obrazovka s ukážkami medailových slovenských biatlonových olympijských chvíľ dávali v utorok podvečer na banskobystrickom Námestí SNP tušiť, že sa chystá veľká sláva.
Krátko pred sedemnástou sa priestor pred nachystaným pódiom s portrétmi zlatej a striebornej medailistky z Vancouvru Anastasie Kuzminovej a bronzového Pavla Hurajta začal zapĺňať. Návštevníci dostávajú od organizátorov text piesne s názvom Nasťa. „Kamže letíš, Sibírčanka, kamže sa to berieš zas. A ona im odpovedá vystúpim raz na Parnas…“
Melódia zaplavuje námestie, ľudia skúšajú spievať. Do príchodu športových hrdinov, ktorí medzitým stihli prijatia na biatlonovom zväze a Dukle, ktorej sú členovia, ostáva pár minút. Na pódiu sa o zážitky zo Hier delia ostatní členovia biatlonovej reprezentácie.
Foto: SITA
Nasťa je už naša, počuť z davu. Manžel Danel Kuzmin sa usmieva a 2,5-ročnému Jelisejovi pripína na hlavu imitované sobie rohy. „Mamuška hneď príde,“ hovorí synovi a prijíma gratulácie takmer z každej strany.
„Ja som prišiel v nedeľu. Manželka včera v noci prezidentským špeciálom, vlastne nadránom. Jelisej ešte spal, ale asi o šiestej už pribehol k nám. Už sa navzájom nevedeli dočkať. Viem to od jedného i druhej,“ opisuje zvítanie Daniel.
Medzitým nastáva očakávaná chvíľa: biela limuzína značky Jaguar priváža pod pódium oboch medailistov. Kým moderátor spovedá Pavla Hurajta, Anastasia dáva Jelisejovi pusu a berie ho na chvíľu do náručia. Od synčeka dostáva snežienky.
„Zdravie a chuť,“ odpovedá Hurajt, čo by si najviac želal v ďalšom pokračovaní kariéry. Moderátor mu ďakuje a na scénu pozýva celú rodinku Kuzminovcov. Anastasia máva davu, ozýva sa búrlivý potlesk. Nasleduje krátka spoveď. „V hokejovom zápase Slovenska proti Rusku som držala palce Slovensku. Ako inak,“ smeje sa a počúva ďalší silný aplauz. Ďakuje zaň.
„Do Soči vydržím, ďalšie dieťatko počká,“ vraví. Daniel sa usmieva, Jelisej sa motká okolo nich. Keď sa ozve spomínaná pieseň, Hurajt vyzve Anastasiu do tanca. Dav tlieska do rytmu.
Kamže letíš milá Nasťa, kamže si to trieliš zas. Ona na to, mám vás rada, bežím za vás na Parnas. Od generality kraja i Dukly dostáva kytice.
A k tomu na záver znie šláger Simple the best.
Pod pódiom sa už nedočkavo mrvia mediálne štáby, z pódia reve hudba. Ľudia čakajú na autogramiádu, nastáva mierny chaos. Olympijskí medailisti s vavrínovými vencami na hlavách podpisujú a usmievajú sa do kamier. V prvý deň po návrate zistili, aké náročné je byť zrazu slávnymi.