V Pragelate nastala obrovská radosť po tom, čo v snežení dokorčuľoval do cieľa Talian Cristian Zorzi. Štafety na 4×10 km mali jasných favoritov a ešte jasnejšieho v podobe Nórov, ktorým sa prisudzovali až magické schopnosti a istora získať v jedno rade už tretiu zlatú medailu. Opäť sa však potvrdilo, že prognózy sú v premenlivom počasí niečo úplne iné ako realita.
Hustá hmla, –5 stupňov na štarte, postupne sneženie, ktoré v jednej chvíli bolo mimoriadne husté, akoby Nórov v ceste za zlatom naprosto pomýlilo. Tak ako v klasickej pätnástke úplne pohoreli a pohoreli rovnako ako nežné nórske pohlavie, ktoré v štafetách na 4×5 km žien taktiež prekvapujúco nesiahlo na vzácny kov. Nóri sa len ťažko budú zmierovať s faktom, že ich medailové reťazenie od roku 1992 sa v Turíne nepríjemným spôsobom narušilo.
Slabú chvíľku Nórov, keď ich waterloo začal najmä na treťom úseku ten, od ktorého sa to najmenej očakávalo Frode Estil, dokonale využili Taliani. V zostave Fulvio Valbusa, Giorgio di Centa, Pietro Piller Cottrer a Cristian Zorzi išli neomylne za svojím cieľom. Vývin pretekov im doprial, po dvoch úsekoch klasikov sa prakticky nič nedialo, no na treťom už áno, keď opraty zlatého scenára chytil pevne do rúk Piller Cottrer, úradujúci majster sveta v behu na 15 km voľne, v Pragelate bronzový zo skiatlonu. Piller Cottrer zvýšil frekvenciu tam, kde sa najviac na tratiach v Pragelate zvykne zhruba kilometer pred cieľom v prudkom stúpaní a na jeho mohutné zábery mu stačil iba výborný Švéd Södergren.
Na odovzdávke mali Taliani náskok 5,6 sekundy pred Švédmi, tretí boli Česi s odstupom 18,8 s, no s tým vedomím, že si už ostré náboje najmä súvisiace s Lukášom Bauerom vystrieľali. Obrovskému tlaku vtedy piateho Nemca Angerera, najlepšieho v tejto sezóne vo Svetovom pohári s piatimi víťazstva, neodolali ani Česi a v úplnom konci ani Švédi.
V záverečnom úseku si Zorzi pohodlne dokorčuľoval po zlato a Taliani sa dostali do absolútnej eufórie. Len druhýkrát v histórii štafiet sa v tej 16-tej v poradí tešili zo zlata. Predtým rovnakú eugfóriu vyvolal Talian Fauner v Lillehammeri¤94 po nezabudnuteľom úspešnom fotofiniši s nórskou legendou Dähliem. Taliani si súčasný olympijský piedestál určite zaslúžili, od Alberville roku 1992 nikdy neskončili horšie ako druhí a päť olympiád za sebou zvládli s obdivuhodnou bilanciou dvoch zlatých a troch strieborných medailí.
Ak o zlate Talianov nebolo pochybností, o striebro Švéd Fredriksson zviedol urputný boj s Nemcom Angererom až do samého konca v jasný prospech Angerera. Najväčšie sklamanie pripravili v štafetách Nóri, so štvrtým miestom napriek perfektnému finišu Vittoza nemohli byť spokojní Francúzi, viac chceli aj Česi, Rusi úplne prepadli.
Výsledky - mužské štafety na 4×10 km: 1. Taliansko (Fulvio Valbusa, Giorgio di Centa, Pietro Piller Cottrer, Cristian Zorzi) 1:43:45,7, 2. Nemecko (Andreas Schlütter, Jens Filbrich, Rene Sommerfeldt, Tobias Angerer) +15,7, 3. Švédsko (Mats Larsson, Johan Olsson, Anders Södergren, Mathias Fredriksson) +16,0