Po konfrontácii s americkou cyklistickou hviezdou Lanceom Armstrongom, či zrážkou s vedením NHL, kde je podľa 63-ročného Kanaďana každý tretí hráč pozitívny, sa dopingový inkvizítor najnovšie obul aj do kolotoča bežcov na lyžiach. Pound vyhlásil, že dvanásť bežcov, ktorým testy Medzinárodnej lyžiarskej federácie v dejisku XX. zimnej olympiády v Turíne zistili vysoký stav hemoglobínu, je podozrivých z dopingu.
Hoci jedno z najnáročnejších odvetví v športovej branži už prinieslo na svetlo sveta niekoľko dopingových škandálov a len v posledných rokoch poškvrnili meno tohto športu veľká mená ako Johan Mühlegg, Larisa Lazutinová, Oľga Danilovová, či takmer kompletná fínska reprezentácia z MS 2001, svet bielej stopy vyhlásenie šéfa WADA pobúrilo, pričom v reakciách naň sa našli hodnotenia z neznalosti pomerov a nekompetentosti.
Kriticky sa k názoru Pounda vyjadrili aj členovia slovenskej výpravy. „V súvislosti s dopingom treba rozlišovať dva základné pojmy zvýšený hemoglobín prirodzenou cestou a dopingová kontrola, ktorú vykonáva WADA. Spájať tieto veci s dopingom je dosť prekvapujúcou, lebo v kompetencii WADA je kedykoľvek vykonať dopingovú kontrolu. To znamená, že ak vrcholný orgán lyžiarov skontroluje hladinu hemoglobínu a uvedie, že je zvýšená, tak v právomoci agentúry je urobiť okamžite mimosúťažnú kontrolu, ktorou sa dá zistiť, či hemoglobín získal prirodzenou cestou alebo za pomoci nejakých prostriedkov alebo látok. Takže dávať športovcov so zvýšeným hemoglobínom do jedného vreca s dopingovými hriešnikmi je dosť čudné a vlastne kompromitujúce,“ reagoval lekár časti slovenskej výpravy ubytovanej v Sestriere Bohuš Dvorský a pokračoval: „Prirodzená horná hranica hemoglobínu je pohyblivá a normy 17,5 či 18 bežne dosahujú športovci trénujúci vo vysokohorských podmienkach. Keďže preteky sa konajú vo veľkých výškach, aj športovci sa v takýchto podmienkach pripravujú a organizmus sa preto adaptuje. Navyše jestvuje aj kategória ľudí s dedične zvýšeným hemoglobínom.“
A práve do tejto kategórie spadá aj slovenský reprezentant Martin Bajčičák, ktorému pre vysokú hladinu hemoglobínu nedovolili štartovať v generálke pred ZOH na Svetovom pohári v Davose. „Keď mi prišli v Davose povedať, že mám vysoký hemoglobín, veľmi sa mi ospravedlňovali, že nemôžem päť dní štartovať. Vedeli, že doplácam na prijatý systém, no verím tomu, že do budúcnosti sa to dá na správnu mieru. Preteky sa totiž stále častejšie pre snehové podmienky presúvajú do vysokej nadmorskej výšky a športovci sa na to tiež pripravujú vysoko v horách, čo je vlastne prirodzený spôsob na zvýšenie hemoglobínu,“ prezradil zatiaľ dvakrát ôsmy bežec z Pragelata.
Na adresu Pounda dodal: „Bol to útok na nás športovcov z bežeckého lyžovania a podľa mňa má málo informácií a nerozumie sa problematike, lebo ak by sa v tom aspoň trošku vyznal, vyjadril by sa inak. Myslím, že nás veľmi poškodil.“
Jediný slovenský víťaz pretekov SP v samostatnej ére sa musel vyrovnať aj s nepríjemným tlakom spôsobeným dopingovými špekuláciami. „Na psychike mi to príliš nepridáva. Aj v prvej disciplíne skiatlone som dlho bojoval o medaily a možno jeden z kľúčových momentov bolo práve to, že som bol celý týždeň z takýchto obvinení rozrušený. Sú to však veci, ktoré ku mne nepatria a jestvuje dostatok dopingových kontrol, ktoré to potvrdzujú. Musím sa nad tým už iba smiať, veď tak ako má niekto vysoký hemoglobín, tak má iný človek vysoký cholesterol. Veď nie každý z nás vyzerá rovnako a má rovnaký organizmus,“ argumentoval najlepší bežec poslednej tretiny minulej sezóny SP.
Pred posledným štartom v Turíne v nedeľňajšom maratóne poznamenal: „Dúfam, že to najhoršie, čo sa týka stresu, už mám za sebou. Už ma lieči iba čas, čím je od toho ďalej, tým na to viac zabúdam. V prvých dňoch som na to myslel aj celý deň a o to viac si vážim svoj prvý výsledok v Pragelate ôsme miesto zo skiatlonu, kde som mal kúsok od medaily, lebo vtedy som naozaj zabojoval nielen po psychickej, ale i fyzickej stránke.“