Vincent Lukáč, bývalý reprezentant a tréner: „Som veľmi sklamaný, zlou taktikou sme si prehrali dôležitý zápas. Za taktiku by sme si zaslúžili pätorku. Naša hra bola postavená na vyčkávacej taktike a nie na typicky slovenskej hre, ktorou sme sa prezentovali vlastne len proti Rusku.“
Miroslav Ihnačák, bývalý reprezentant a asistent trénera v Prešove: „V prvej tretine sme mali lepší pohyb, ale potom sa na našich hráčoch prejavila únava. Bolo vidieť, že Česi nás majú dobre prečítaných. Dokonale vykrývali stredné pásmo a eliminovali tak našich najlepších hráčov. Škoda, že nepostúpime do semifinále a po jednej prehre pre nás turnaj končí a ideme domov.“
Július Šupler, historicky prvý tréner slovenskej reprezentácie a súčasný kouč lotyšského klubu Riga 2000: „Nezačali sme dobre, prvé dve tretiny boli Česi aktívnejší, o čom svedčí, že nás prestrieľali. Náš tím bol dosť pasívny, ani za stavu 0:2 svoju aktivitu nezvýšil. Česi sa na nás výborne pripravili. To, čo nám na celom turnaji vychádzalo, teraz nešlo, možno nám chýbalo aj trochu šťastia. Naša aktivita prišla neskoro a tlak z našej strany nebol kompaktný. Nedarili sa nám presilovky, nepríjemné bolo aj zranenie Pavla Demitru v čase našej zvýšenej aktivity. Nie som teraz doma, ale z počutia aj z ohlasov, ktoré sa mi dostali do uší, sa mi zdalo, že médiá spravili na Slovensku z tohto duelu zápas storočia. Naopak, Česi išli do zápasu skromne. Tento zápas mi pripomenul náš štvrťfinálový súboj s Ruskom na ZOH v Lillehammeri. Aj tam sme išli do štvrťfinále z 1. miesta v základnej skupine a hoci nás všetci chválili, zápas bol pre nás konečnou stanicou. Šport je už taký, možno pri tomto systéme, keď všetko stojí na jednom zápase, je lepšie v skupine aj prehrať, aby sa mužstvo pred rozhodujúcim zápasom ešte viac nabudilo.“
Ernest Bokroš, bývalý asistent trénera slovenskej reprezentácie: O postupe českej reprezentácie do semifinále rozhodla najmä jej pozorná hra v obrane a kvalitný výkon brankára Milana Hniličku. Viem, že pred slovenskou útočnou silou mali českí hráči rešpekt, tým viac si dávali pozor. Zamerali sa na dôsledné stráženie stredného pásma, vpredu napádali len jedným hráčom. Zápas sa vyvíjal podľa tradičného scenára v takýchto dôležitých súbojoch. Oba tímy začali opatrne. Prvú väčšiu chybu urobil slovenský – čo súper využil a dostal sa na koňa. Prvý gól vždy býva dôležitý, lebo povzbudí. Slováci nemali toľko priestoru ako v predchádzajúcich stretnutiach, nedostávali puky do brejkov. Za stavu 2:0 už začali hrať Česi svojutypickú hru. Gáboríkov gól zdramatizoval zápas, ale šťastie sa napkon priklonilo k lepšiemu tímu. pred zápasom som to videl päťdesiat na päťdesiat. Slovensko hralo v predchádzajúcich stretnutiach výborne, útok Marián Hossa, Pavol Demitra, Marián Gáborík patril k ozdobám turnaja. Štvrťfinále je však iný zápas – o živote a smrti, čo bolo predtým, sa nepočíta. Slováci vypadli, ale so vztýčenou hlavou.
Jozef Surový, otec slovenského reprezentanta Tomáša Surového: „Na tento zápas som sa veľmi tešil, ale zároveň mal aj určité obavy. Česi vedeli na nás vždy zahrať a potvrdili to žiaľ aj teraz. Systém turnaja je taký, nedá sa s tým nič robiť… Možno sme v tom poslednom zápase skupiny mohli rozmýšľať podobne ako Švédi a vybrať si iného súpera. V prípade postupu som mal letieť do Turína, veľmi som sa na to tešil. Škoda, že to nevyšlo, mali sme na olympiáde dobrý tím.“