Úspešného olympionika čakali v Bratislave aj rodičia. Priznal, že má pred sebou ešte bratislavskú oslavu svojho triumfu s priateľmi a na druhý deň sa už bude ponáhlať domov do Žiliny. „Na to som sa veľmi tešil,“ dodal.
Striebro, samozrejme, oslávil už aj v Turíne. „Bolo to na viac etáp, stretávali sme sa v Slovenskom dome,“ vysvetlil.
Večne dobre naladený člen ŠKP Štrbské pleso, ktorému robila počas olympiády menšie starosti stereotypná strava, prišiel na tlačovú konferenciu v sprievode svojej trénerky a priekopníčky súťažné snoubordingu na Slovensku Jany Šeďovej. Obaja dostali za dobre odvedenú prácu kolekciu vína špeciálne vyrobenú k ZOH 2006 v Turíne, pričom za svoj strieborný zinkasuje Židek od SOV aj finančnú prémiu 600.000 Sk.
„Po príchode do olympijskej dedinky nás privítali nie moc dobrým jedlom. To mi tam trochu vadilo,“ oprášil čerstvé spomienky slovenský snoubordista, ktorý zaháňal hlad aj pomocou údenej talianskej šunky – prosciutta. „Najlepšie bolo v turínskej dedine, lebo mi v Bardonecchiu sme boli trošku odstrčení, ale to nebolo rozhodujúce. Začali sme trénovať na krosovej trati, akú som vlastne ešte nevidel. Staval ju človek, na ktorého trati som už jazdil asi trikrát a vždy som bol spokojný. Keď ju búrali mi vyhŕkla aj malá slzička, pretože ho mali vyrezať a zaliať do skla ako vzor,“ dodal Židek, ktorý používa ako jeden z mála pretekárov FIS dosky Niedecker a Tomahawk s tvrdým viazaním.
ONLINE S RADOM ŽIDEKOM DEŇ PO ZISKU STRIEBRA****
Medzi prvými gratulantmi k úspechu boli v Turíne aj hokejisti. „Škoda, že prehrali, mrzí ma to, prial som im postup do semifinále,“ zareagoval na aktuálnu tému. „Zdali sa mi dostatočne vyhecovaní, obzerali si moju medailu, veľmi sa im páčila a netajili, že by ju chceli mať aj oni. Niektorí si aj na ňu siahli, no našli sa aj takí, čo ju do rúk nevzali, z poverčivosti, aby im to vraj neprinieslo smolu…“
Na svahoch v Bardonecchiu síce Židek vďaka svojej povahe príliš netrpel, avšak podstatne horšie momenty prežívala jeho trénerka Šeďová. „Najväčší nervák som mala pri tej prvej jazde, kde sa rozhodoval kto z 32 pretekárov postúpi medzi 16 posledných. Pretože to bol fakt stres a mala som 200 pulz. Ako pretekár má však Rado veľmi prekvapil. Po prvej kvalifikačnej jazde som čakala, v akom stave príde hore. Či bude naštvaný, ale úplne super to prijal. Proste priznal si chyby, že jazdil som tak a tak, ale teraz ešte ide druhá a cíti novú šancu,“ poznamenala Šeďová.
„Potom sa vlastne už v ďalších pretekoch koncentroval na to, na čo má. Nevyžarovala z neho žiadna nervozita ani stres. Vnímam to ako prejav profesionálnej koncentrácie a to sa myslím odrazilo aj na konečnom výsledku. Bolo to o psychike. Je to trošku iné, keď trénujete a robíte aktívne ten šport. Určite som chcela aj ja dosiahnuť na olympiáde takýto výsledok ako pretekárka, ale mne sa to nepodarilo. Pre mňa to je, ale ukončená jedna etapa a teraz som začala inú. To, že Rado vybojoval striebornú medailu ma tešilo a radovala som sa spolu s ním. Nemala som taký pocit, že prečo nie aj ja. Je to zaujímavá skúsenosť, keď človek najprv jazdí a potom stojí na tom štarte a pozerá na niekoho, kto jazdí aj za neho. Ako trénerka prežívam preteky staticky, ale je to zasa väčší nervák,“ skonštatovala Šeďová, ktorá na ZOH 2002 v Salt Lake City skončila v paralelnom obrovskom slalome na 14. mieste.
Hodnotu Židekovho striebra zvyšuje aj fakt, že pre disciplínu snoubordkros v podstate nie je na Slovensku tréningovú trať a vo svete ich je len pár. Takže o to cennejší je zisk tejto medaily.
„Očakávať zlepšenie pre slovenský snoubording môžem, ale všetko to závisí od finančných možností jednotlivých stredísk. Vybudovať takú U-rampu je finančne náročná náležitosť, takže… Možno som týmto výsledkom pomohol a trochu sa to nabudí, ale zaručiť to určite nemôžem,“ uzavrel Židek, ktorý ukončí sezónu marcovými pretekmi Svetového pohára v USA a na finále SP pocestuje do Japonska.
Prvá slovenská medaila, zdá sa, zostane zatiaľ aj po turínskych Hrách jediná…
" .{target:}":[foto.asp?galerie=23022006]
VIAC FOTIEK Z PRÍCHODU ŽIDEKA NÁJDETE TU