Zhovorčivý rovnako ako po skvelom piatom mieste v úvodných vytrvalostných pretekoch na 20 km Matiaško bral celkový obraz svojho vystúpenia na tratiach a strelnici v San Sicariu všetkými desiatimi. „Mojím účinkovaním na tejto olympiáde som veľmi prekvapený a hlavne spokojný. Aj keď som veľmi pokazil šprint, odchádzať z olympiády s toľkými bodmi do Svetového pohára a dvoma olympijskými pre Slovensko je super a môžem spokojne bežať domov. Od radosti by som mohol ísť aj na lyžiach,“ smial sa, no potom akože vážne dodal: „To je asi blbosť, to by som nezvládol.“
V posledných hodinách pred pretekmi bolo staršiemu zo súrodeneckého dua olympionikov v dedine v Bardonecchii už trochu otupno do vlasti sa už porúčali jeho ostatní reprezentační kolegovia, ktorí nezískali šancu štartovať v najlepšej tridsiatke biatlonového finále a domov sa už odišiel pochváliť s „rodinným striebrom“ aj snoubordista Rado Židek s trénerkou Janou Šeďovou. „Je to ale každopádne trošku škoda, lebo v dedine nezostal nikto. Už sme len s masérom hrali biliard, potom som strávil nejaký čas na počítači a internete, no jednoducho človek stráca motiváciu a cíti sa ani keby už ani nebol na olympijských hrách. Už som sa len sám v hlavičke motivoval, že áno, pôjdem naplno, ale chýbalo tam napätie a ten pravý stres,“ zahorekoval si Matiaško, ktorému pokoj svätý očividne pred súťažením priveľmi nevyhovuje.
Práve pred fantastickým výkonom v prvý súťažný deň na olympiáde musel pretrpieť niekoľko takmer bezsenných nocí, či možno až prílišný ruch na preplnených izbách, paradoxne však práve potom odpálil slovenské účinkovanie v Turíne mimoriadne lichotivým výsledkom.
Tréner biatlonistov Gašperčík je spokojný
Po rozlúčkovom slovenskom vystúpení na XX. zimných olympijských hrách neopúšťal reprezentačný tréner slovenských biatlonistov Milan Gašperčík areál v San Sicariu s negatívnymi pocitmi. V záverečnom bilancovaní sa mohol opierať predovšetkým o výsledok Mareka Matiaška.
„Marek začal piatym miestom, čo je veľkým úspechom slovenského mužského biatlonu, navyše tam boli aj umiestenia do bodovanej tridsiatky, čo sa nám v priebehu sezóny nedarilo dosahovať, čiže olympiáda bola vlastne vrcholom mužského biatlonu,“ bilancoval tréner Gašperčík, ktorý chcel vyjadriť konečnú spokojnosť aj s premiérou mužskej štafety pod piatimi kruhmi. Nedalo mu však nepriznať, že ambície pred štartom boli vyššie.
"Najviac ma mrzí vystúpenie štafety, lebo tam sme dúfali, že dosiahneme minimálne desiate miesto, ktorým sme sa kvalifikovali na ZOH. Ale taký je biatlon a nakoniec sme boli radi, že sme štrnásti a nie poslední. V podstate aj 14. miesto je najlepším výsledkom v histórii, no teší ma to najmenej, lebo som tam čakal viac, zdôveril sa kouč slovenskej pätice.
Gašperčík verí, že skupina, s ktorou pracuje, má najlepšie roky ešte pred sebou a už na najbližšej olympiáde vo Vancouveri môže zaútočiť na ešte vyššie pozície. „Perspektíva do budúcnosti je veľká. Mladí chalani okrem Paľa Hurajta a Mareka Matiaška majú šancu sa len zlepšovať pred ďalšou olympiádou. Videli, že sa dá pretekať aj s veľkými menami, ktoré tu okolo nich boli a všetko je v podstate teraz iba na nich. Myslím, že účinkovanie v Turíne nemusí byť jediným a posledným vystúpením tohto kolektívu.“