**====== Športovci, ktorí zažiarili na ZOH v Turíne ======
**
Jevgenij Pľuščenko – Krasokorčuliarsky cár.
Dvadsaťtriročný Rus nemá v tejto sezóne na ľade konkurenciu. V Turíne získal titul, o ktorý ho pred štyrmi rokmi v Salt Lake City obral veľký rival Alexej Jagudin. Posledný veľký titul, ktorý mu ešte chýbal… Päť krasokorčuliarov sa ešte chystalo naskočiť na ľad, ale on už nepochyboval. Stal sa olympijským šampiónom. A kým ostatní súperi ešte skákali a padali, blonďatý Rus už veselo telefonoval. „Poviem vám pravdu, toto je môj sen,“ povedal po súťaži novinárom. Striebornému Švajčiarovi Stephanovi Lambielovi nadelil vo výslednom súčte viac než 27 bodov, ale svoj výkon nepreceňoval. „Nebolo to nič výnimočné. Spravil som iba to, čo som potreboval na zisk zlatej medaily,“ povedal. Trojnásobný majster sveta sa na olympiádu dôkladne pripravil. Trénoval šesť hodín denne, šesť dní v týždni. V lete sa oženil so študentkou sociológie na petrohradskej univerzite Mariou Jermakovovou. S budúcou manželkou sa zoznámil rok pred svadbou. Premával sa po meste na svojom červenom maserati a zrazu zbadal v okoloidúcom športiaku príťažlivú hnedovlásku. Tá spočiatku netušila, s kým sa zoznamuje… Minulý rok v máji sa Pľuščenko podrobil operácii slabín a v zákulisí sa špekulovalo, že po olympijskom triumfe amatérsky ľad opustí. Zdá sa však, že trón ešte neuvoľní. „Prečo by som mal skončiť? Mám len dvadsaťtri rokov. Na ďalšej olympiáde budem mať 27. To nie je veľa,“ skonštatoval. Cestou na letisko po zisku olympijského zlata mal šťastie v nešťastí. Jeho auto malo nehodu, ale šampión vyviazol bez zranenia. Krasokorčuliarsky svet si vydýchol. „Som spokojný muž,“ vyhlásil Pľuščenko ešte pred turínskymi hrami. „Mám byt, auto a dosť peňazí na jedlo. Svojím umením bavím tisíce ľudí. A mám dobrý pocit z toho, že úspešne reprezentujem Rusko.“
Kristina Šmigunová – Estónsky zázrak na bežkách
Vo Svetovom pohári súťažila naposledy prvý januárový víkend doma v Otepää. Odvtedy o nej nebolo počuť. Všetky predolympijské preteky vypustila, pripravovala sa v ústraní, do Pragelata dorazila až na poslednú chvíľu. Najala si nových členov podporného tímu, upravila bežecký štýl, ale predovšetkým úžasne načasovala formu. Kristina Šmigunová vyhrala skiatlon i klasickú desiatku. „Keby som nezariskovala, nemohla by som teraz piť víťazné šampanské,“ tešila sa 29-ročná Estónka.
Pred olympiádou 2002 v Salt Lake City mala pozitívny dopingový test na anabolický steroid norandrosteron. B-vzorka však bola vtedy negatívna a Šmigunová mohla na hrách súťažiť. Na medailu nedosiahla. Prvý veľký úspech prišiel až na MS 2003 vo Val di Fiemme, kde vyhrala skiatlon. Stať sa bežkyňou na lyžiach jej bolo súdené. V Otepää býva sto metrov od lyžiarskeho štadióna. Otec a tréner Anatolij kedysi lyžoval (v roku 1972 získal dve zlaté na juniorských MS) a rovnako aj mama. Na lyžiach behá dokonca aj o dva roky mladšia sestra Katrin, no do svetovej špičky zatiaľ neprerazila. Na univerzite vyštudovala nemčinu, sestra jej dáva lekcie angličtiny a okrem toho sa dohovorí aj po rusky a fínsky. Sedemkrát sa stala estónskou športovkyňou roka a po výsledkoch na turínskej olympiáde málokto pochybuje, že sa jej táto pocta ujde znovu.
Michaela Dorfmeisterová – Dve zlaté na rozlúčku s kariérou
Rakúšanka vyhrala zjazd i super G a stala sa kráľovnou rýchlostných disciplín na olympijských hrách. „Nemôže byť nič krajšie ako odísť na vrchole,“ tešila sa 32-ročná pretekárka, ktorá po tejto sezóne plánuje ukončiť úspešnú kariéru. Dorfmeisterová už mala v zbierke dva tituly majsterky sveta, ale olympijské zlato jej chýbalo. Už to neplatí – má dve. Do šiestich rokov vyrastala Michi, ako lyžiarku prezývajú, vo Viedni. A hoci sa potom rodina presťahovala na vidiek, v očiach kamarátov vždy zostala mestským dievčaťom. V roku 1992 úspešne zavŕšila štúdium na známej lyžiarskej akadémii v Schladmingu, kde s ňou drala v jednej triede lavice aj Alexandra Meissnitzerová, Christian Mayer či biatlonový šampión Wolfgang Rottmann. Jeden spolužiak však na table chýbal. S Dorfmeisterovou chodil spočiatku do školy aj Hermann Maier, no vyradili ho, keďže bol veľmi nízky. „Dokonca aj ja som bola mohutnejšia ako on,“ smiala sa zjazdárka. Dlhé roky bola známa tým, že chodila na preteky s dvoma skrotenými potkanmi. Keď zahynuli, vymenila ich za morské prasiatka. Tie však už zostali doma.
Michael Greis – Muž so železnými nervami
Dvadsaťdeväťročný Bavor Michael Greis útočil na medailového kráľa turínskej olympiády. Biatlonista vyhral v San Sicariu vytrvalostné preteky na 20 km i súťaž s hromadným štartom. A medzitým finišoval v zlatej nemeckej štafete. Pred začiatkom hier dosiahol v pretekoch Svetového pohára iba jedno víťazstvo. „Čo hovorím na úspechy? Je to úžasný pocit,“ rozplýval sa po zisku tretieho zlata. Víťazstvá chutili o to viac, že v priamom súboji dvakrát zdolal nórskeho biatlonového fenoména Oleho Einara Björndalena. „Tretiu medailu venujem svojej priateľke Katji, ktorá za mnou nemohla pre chorobu pricestovať a ťažko znášala dlhé odlúčenie,“ povedal Greis. V nemeckom tíme má povesť puntičkára a muža so železnými nervami. Aj preto beží v štafete na poslednom úseku. „Pevné nervy? To sa nedá natrénovať. Jednoducho mám inštinkt zabijaka,“ pousmial sa trojnásobný olympijský šampión.
Shani Davis – Prvý šampión tmavej pleti
Príbeh, ktorým pár dní žila Amerika. Shani Davis vyhral na rýchlokorčuliarskom ovále súťaž na 1000 m a na tisícpäťstovke pridal striebro. Stal sa prvým olympijským individuálnym šampiónom tmavej pleti a nasledoval krajanku Vonettu Flowersovú, ktorá sa pred štyrmi rokmi tešila z prvenstva v pretekoch dvojbobov. Shani (meno pochádza zo swahilského nárečia), sa narodil v južnom Chicagu. Od dvoch rokov jazdil na kolieskových korčuliach, v šiestich sa dostal prvý raz na ľad. Zmenu mala na svedomí mama Cherie, ktorá pracovala ako právna poradkyňa rýchlokorčuliarskeho funkcionára Freda Benjamina. Odmalička čelil predsudkom i posmeškom. „Máme Halloween? Čierny chlapec s korčuľami?“ Afroameričan v čisto bielom športe. Keď mal desať, mama Cherie sa s ním presťahovala, aby mal chlapec bližšie na ľadový ovál.
Už v juniorskom veku reprezentoval USA na dlhej i krátkej dráhe. V šorttreku štartoval aj v Turíne (skončil šiesty). Davisovým veľkým priateľom je americká šortreková hviezda Apolo Anton Ohno. Davis odmietol štartovať na olympiáde v štafete, koncentroval sa na tisícku. Ostatní členovia tímu ho obviňujú zo sebectva. Ďalšia americká hviezda Chad Hedrick mu po triumfe nepodal ruku. Americké médiá si na tom zgustli. A neobišli ani Cherie Davisovú, ktorá je v permanentnom spore s Americkou korčuliarskou federáciou. Háda sa o všetko – najmä o peniaze.
A to nie je všetko. Médiá vypátrali, že pred piatimi rokmi bol Davis v Chicagu obeťou drsnej policajnej kontroly. Dôvodom mala byť farba jeho pleti. Príbeh, ktorým pár dní žila Amerika…
**====== Vybuchli ======
**
Bode Miller
Zlato? Kdeže, ani medaila. V Amerike z neho urobili tvár zimnej olympiády. Bode Miller, rebelant a „najrýchlejší lyžiar planéty“ bol na obrazovke častejšie než Britney Spearsová. Reklamná kampaň „Join Bode“ (pridajte sa k Bodemu) sa valila z každého kúta ako lavína. Lenže víťaz minulého ročníka Svetového pohára vyšiel na olympijských zjazdovkách naprázdno. Najlepší výsledok? Piate miesto v zjazde. V Turíne už o ňom medzi americkými novinármi (s ktorými sa Miller príliš nebavil) kolovali vtipy: Bodeho Millera testovali a bol negatívny… na medaily.
Z mizerných výsledkov si však kovboj Bode nerobil ťažkú hlavu. Keď ho v kombinačnom slalome diskvalifikovali za vynechanie bránky, v Sestriere veľkohubo poznamenal: „Aspoň sa nemusím trepať do Turína, aby ma tam na námestí dekorovali.“ Lyžuj a zabávaj sa, znie Millerovo krédo. A Bode sa na olympiáde bavil. V príjemnej spoločnosti. Napríklad s modelkou magazímu Playboy Tinou Jordanovou. Staviť všetko na Millera bolo zjavne veľké riziko. Aj vzhľadom na to, čo v tejto sezóne predvádza.
Marit Björgenová
Dostaňte ma odtiaľto preč. Nóri ju pasovali za hviezdu turínskej olympiády, mala získať tri zlaté. Namiesto toho opúšťala Taliansko so slzami v očiach. „Dostaňte ma už odtiaľto preč,“ citoval denník Dagbladet bežkyňu na lyžiach Marit Björgenovú.
Dvadsaťpäťročná hviezda dominuje v tejto sezóne vo Svetovom pohári, no na tratiach v Pragelate vyhorela. Hry sa pre ňu začali i skončili katastrofou. V prvej disciplíne, skiatlone, odstúpila po šiestich kilometroch pre žalúdočné problémy. Potom získala striebro na klasickej desiatke, no pre favoritku a hlavnú kandidátku na zlato to bola slabá útecha. Víťazná Estónka Šmigunová jej nadelila vyše dvadsať sekúnd. V tímovom šprinte skončili Nórky štvrté a ďalšie sklamanie prišlo v šprinte jednotlivkýň, kde Björgenová vypadla už vo štvrťfinále. Bez dravosti a dynamiky, ktoré ju zdobili v tejto sezóne. „Som unavená a chorá z Pragelata a celej olympiády. Jednoducho nemám správnu fazónu,“ povedala pred odchodom domov bežkyňa. Hoci získala striebro priznala, že táto olympiáda je pre ňu veľký prepadák. Napriek zlým výsledkom chce Björgenová už najbližší víkend štartovať v pretekoch Svetového pohára, v ktorom jej patrí zatiaľ líderská pozícia.
**====== Najväčší smoliari ======
**
Milan Šperl
Spravili z neho náhradníka. Mohli to byť jeho životné preteky. Štafeta českých bežcov na lyžiach s finišmanom Milanom Šperlom mala medailové ambície. Klasiku výborne rozbehli Koukal s Bauerom, Magál odštartoval na prvom úseku voľne z prvého miesta a odovzdával ako štvrtý v tesnom závese za tretími Nemcami. Lenže na poslednom úseku bežal Dušan Kožíšek a nie Milan Šperl… Fatálny omyl mal na svedomí manažér bežcov Květoslav Žalčík. Deň pred pretekmi si pri nahlasovaní lyžiarov pomýlil riadky a k Šperlovmu menu dopísal slovo náhradník. Na všetko sa prišlo až hodinu pred štartom. Už bolo neskoro. „O deviatej ráno mi zavolali na izbu, že mám prísť na preteky. Práve bola u mňa na návšteve priateľka. Zbalil som si veci a ponáhľal som sa na štadión,“ opisoval pre server idnes.cz nečakaný zhon Kožíšek. Keď dorazil z olympijskej dediny v Sestriere do Pragelata, lyžiari už súťažili. Nepripravený Kožíšek sa na svojom úseku prepadol na deviate miesto. V českej bunke bolo dusno. „Nič sme nezničili, ale do niečoho som si musel udrieť,“ priznal Šperl. „Pol hodiny plakal,“ uviedol na adresu nevyužitého bežca tréner Miroslav Petrásek. Manažéra Žalčíka, ktorý odcestoval okamžite domov, odvolali…
Lindsay Jacobellisová
Príliš drahá frajerina. Mohla byť slávna, namiesto toho sa jej smeje celý svet. Vo finále snoubordkrosu si Lindsey Jacobellisová išla s obrovským náskokom po zlato. V poslednom skoku pred cieľom si Američanka chcela vo vzduchu efektne pridržať dosku, lenže stratila rovnováhu a vyváľala sa v snehu. Kým sa spamätala, prefrčala okolo nej Švajčiarka Friedenová a vyfúkla favoritke prvenstvo. „Bola som plná emócií, preteky som si vychutnávala. Chcela som len pobaviť ľudí, to predsa k snoubordingu patrí,“ vysvetľovala 20-ročná blondínka. Prvé ohlasy boli pre ňu zdrvujúce, k striebru jej nikto negratuloval. Na druhý deň už sa pozerala na vec z nadhľadu. „Cítim sa fajn. Boli to len preteky. Viem, že sa mi to stalo na olympiáde a aj keď mi to budú donekonečna vyčítať a pripomínať, nič to nezmení na tom, ako sa cítim.“
