Považujete piate miesto hokejistov Slovenska na olympijskom turnaji za úspech alebo neúspech?
Skôr za úspech – najmä pre predvednú hru. Na piate miesto sa dá pozrieť z viacerých strán. Keď si uvedomíme, že Kanada i Amerika skončili za nami, tak je to dobré. Keď povieme, že sme vo štvrťfinále proti Česku nehrali dobre, myslím na prvé dve tretiny, tak možno hovoriť o čiastočnom neúspechu. Piate miesto vnímam ako dobrú reprezentáciu Slovenska – a predvedený výkon určite. Zaň sme sa nemuseli hanbiť – až na tie dve tretiny proti Česku.
Bolo pred zápasom proti Česku všetko v poriadku? Neukolísalo mužstvo predchádzajúcich päť víťazstiev?
Nepostrehol som nič rušivé, čo by mohlo mať nepriaznivý dosah. Keď sme s hráčmi hovorili, ktorý tím by im z druhej skupiny vyhovoval do štvrťfinále, tak pri výbere medzi Kanadou a Českom sa prikláňali radšej k Česku. Samozrejme, najprijateľnejší by boli Švajčiari, ale situácia sa vyvinula tak, že na nich sme mohli naraziť len teoreticky.
Znamená to, že aj slovenská strana kalkulovala s možným súperom do štvrťfinále?
Nekalkulovali sme, ale pozorne sme sledovali situáciu v druhej skupine a možné alternatívy. My sme nešpekulovali, lebo sme ani nemali karty v rukách. Po našom zápase sa ešte hralo stretnutie USA – Rusko, ktoré mohlo ešte zamiešať poradie. Švédi mali lepšiu pozíciu na kalkulovanie.
Poznačila mužstvo nejako situácia okolo voľby kapitána?
Nie. Možno trošku vyvolal rozruch spôsob, aký tomu predchádzal. Doteraz sme ctili zvyk, že kapitána si zvolí mužstvo po príchode na turnaj. Hráči o tom v dejisku zvyknú diskutovať v kabíne. Ten rozruch sa však viac udial v médiách, ako v samotnom mužstve. Sú v ňom skúsení hráči, ktorí nemali problém záležitosť si otvorene vydiskutovať, či šlo o Petra Bondru, Miroslava Šatana, alebo Pavla Demitru.
Podporili hráči nového kapitána Demitru?
Detaily nepoznám, ja som sa len dozvedel, že ho prijali bez problémov.
Prekvapilo vás, keď generálny manažér Peter Šťastný oznámil, že kapitánom bude Pavol Demitra? Vedeli ste o tom?
Nevedel som o tom, že to oznámil. Forma však nebola najšťastnejšia.
Považovali ste to za vhodné?
Ťažko povedať, či to bolo dobré, alebo zlé, vhodné, či nevhodné. Pre realizačný tím i pre mňa je podstatné, aby to bol líder, ktorého mužstvo berie a ktorý ho vie potiahnuť k dobrým výkonom. Slovenská reprezentácia z tohto pohľadu nie je postavená na jednom človeku.
Z reakcie trénera Františka Hossu sa však dalo tušiť, že medzi ním a Petrom Šťastným nie je v tejto otázke zhoda.
František Hossa tiež zastával zásadu, že kapitána si zvolia hráči v Turíne.
Na čej strane ste stáli?
To nie je dôležité, nehrá sa o tú-ktorú stranu, najdôležitejšie bolo, aby to bolo dobré pre mužstvo. Otázka naozaj nestála tak či je niekto proti niekomu, všetci sme chceli, aby malo mužstvo pohodu. Na niektoré veci môžeme mať rozdielny pohľad a možno aj metódy, ale všetci v realizačnom tíme chceli pre slovenskú hokejovú reprezentáciu naozaj to najlepšie
Fungoval realizačný tím bez problémov? Neprenieslo sa signalizované napätie medzi generálnym manažérom a hlavným trénerom aj do Turína?
Fungoval bez problémov. Naozaj. A fungoval tak vždy aj v minulosti.
Hovorili ste s oboma osobne z pozície svojej funkcie?
Oni sú obaja profesionáli. Všetkých nás spájal spoločný cieľ. Nevyskytol sa taký problém, ktorý by bolo nutné riešiť.
Peter Šťastný označil udalosti pred olympiádou za sabotáž…
Neviem, čo mal na mysli. Možno rozruch v médiách. Aj ja som sa pred odchodom na olympijský turnaj médiám vyhýbal, keď chceli diskutovať napríklad na tému voľby kapitána. Nepovažoval som za vhodné ďalej ju rozpitvávať. Nebolo dobré utvárať umelé napätie, ktoré som považoval za zbytočné. Mám na mysli celú tú atmosféru pred odchodom do dejiska olympiády.
Vyrušili tieto veci samotné mužstvo?
Určite nie. Mužstvo bolo súdržné od začiatku až do konca.
Až prišiel najdôležitejší šiesty zápas – štvrťfinále proti Česku. Ako ste si vysvetlili zlyhanie v ňom?
Mužstvo predtým vyhralo päť zápasov a naozaj sa predstavilo vo výbornom svetle, nie je ľahké vyhrať šesť zápasov v sérii. Pravdou je, že ten šiesty bol najdôležitejší a najviac sledovaný. Druhou vecou je, či naozaj mužstvo využilo všetky možnosti, ktoré v tom zápase malo. V tejto chvíli to neviem posúdiť. Podrobná analýza nás ešte len čaká, budeme sa tým zaoberať vo vedení. Jeden človek nikdy nerozhoduje sám o ničom, stále ide o dohodu väčšiny. Opraty každého zápasu mala v rukách trojica trénerov.
Chodievali ste do kabíny?
Chodievali, ale k trénerom. Do kabíny k hráčom chodievame výnimočne – keď bola nejaká požiadavka od hráčov. Chceli čo najmenej kontaktov funkcionárov, vyšli sme im v ústrety.
Mali ste čas rozlúčiť sa s hráčmi?
Veľa času nebolo, po vyradení sme hráčom poďakovali za reprezentáciu – tréneri i ja. Väčšina z nich odletela do zámoria hneď po zápase s Českom.
Ostane súčasný realizačný tím do majstrovstiev sveta?
V tejto chvíli to ešte neviem povedať. Skončil sa olympijský cyklus, v júni bude volebný kongres. Diskusiu o novom trénerovi i realizačnom tíme ovplyvňuje viac vecí. Bol by som rád, keby sa situácia vyjasnila do dvoch týždňov. Viem si predstaviť pri mužstve súčasného trénera. Na túto tému budeme však ešte hovoriť. Uvedomujem si krátkosť času, majstrovstvá sveta sú tu čo nevidieť.
Prikláňate sa k súčasnému trénerovi, alebo k zmene na tomto poste?
Viac vecí hovorí pre to, aby sme do majstrovstiev sveta trénerov nemenili, ale sú aj argumenty, aby prišlo k zmene. Závisí to od diskusie s trénermi a vo výkonnom výbore zväzu
Týka sa to aj Petra Šťastného?
Na túto tému sme ešte nediskutovali.
Želáte si, aby pokračoval?
Slovenský hokej nie je o mojej osobe, o týchto záležitostiach nerozhodujem sám. Nie všetci, s ktorými spolupracujem, sú mojimi osobnými priateľmi. Keď vidím prínos pre slovenský hokej, viem spolupracovať s každým.
Pred štyrmi rokmi slovenský hokej na olympiáde vybuchol, ale o tri mesiace sa stal majstrom sveta…
Teraz však také sklamanie neprežívame. Môžeme byť osobne sklamaní z toho, že sme mali vyššie ambície. Turnaj sme rozohrali veľmi dobre a trúfali sme si na lepšie ako na piate miesto. My sme veľa urobili v základnej skupine už tým, že sme ju vyhrali a aj po vyradení sme skončili na piatom mieste. Kanada i USA takisto vypadli na štvrťfinálovej prekážke, ale tým, že v skupine skončili nižšie, napokon obsadili siedme resp. ôsme miesto. Či je piate miesto na olympiáde medzi najvyspelejšími hokejovými krajinami odrazom úrovne slovenského hokeja – neviem či by som si trúfol na takúto debatu. Nemyslím si, že u nás sú vytvorené také podmienky, aby sme mali piaty najlepší tím na svete. Nemáme na to vytvorené ani predpoklady, aby sa to zlepšilo. Vidíme, čo robí Švajčiarsko pre mládež – iksnásobne väčšie kroky ako my, najmä v súvislosti s financovaním. A je to aj vidieť. Kanaďania jedného reprezentanta vypiplajú možno z dvadsaťtisíc hráčov. My si taký luxus nemôžeme dovoliť, lebo toľkých nemáme. Nemyslím si ani to, že piate miesto slovenskej hokejovej reprezentácie je neúspech, alebo sklamanie. Opakujem, všetci sme chceli skončiť lepšie. V skupine sme sa opierali o kvalitnú hru, vynikajúci útok, dobrú obranu, zachytali aj brankári. Mužstvo sa vyskladalo veľmi dobre, nemalo slabiny. Akurát sme nezvládli ten spomínaný zápas proti Česku…
Niektorí ako príčinu prehry spomínali komplex z Česka. Máme ho?
Môžeme to analyzovať – či naozaj niekto urobil málo, alebo naozaj ide o komplex, ako si to nechceme priznať…Nič však nie je čiernobiele. naozaj môže ísť o viac vecí. Vo svojich filozofických úvahách sa zamýšľam, či by naozaj nebol dobrý krok vedenia slovenského hokeja angažovať k reprezentácii českého trénera, aby nás z takéhoto komplexu vyliečil. Ale to je veľmi odvážna myšlienka, možno veľmi nadčasová. Ale možno také časy niekedy prídu, nepovažujem to za nemožné. A možno práve v tom šiestom zápase sme si vybrali zlú chvíľu.
Mali ste čas hovoriť s hráčmi aj v súvislosti s nadchádzajúcimi majstrovstvami sveta? Nedali niektorí najavo, že zamýšľajú skončiť v reprezentácii?
O majstrovstvách sveta sme nehovorili. Nezaregistroval som, že by zo slovenskej reprezentácie chcel niekto nasledovať Žigmunda Pálffyho. Nik neavizoval, že by chcel skončiť.
Bolo v kabíne po zápase s Českom veľké sklamanie?
Veľmi veľké. Hráči sami cítili, že mohli proti Česku uhrať lepší výsledok. Ale proste v ten deň, v tú hodinu to nedokázali a musíme to rešpektovať. Možno nám chýbalo viac šťastia.
Kým ste boli v Turíne, v Košiciach otvorili Steel Arenu. Kedy pribudne hala v Bratislave?
Som veľmi rád, že Košice majú dôstojný hokejový stánok. Verím, že sa v meste posilní najmä mládežnícky hokej. Takýchto hál by sme na Slovensku potrebovali čo najviac – aspoň desať, ako ich pribúda napríklad v Česku. Rekonštruujú staré a stavajú aj nové. Výstavba novej haly v Bratislave závisí od schválenia kandidatúry Slovenska na organizovanie majstrovstiev sveta 2011. Keď ju dostaneme , stihneme v Bratislave postaviť halu v dostatočnom predstihu.