Šestnásť dní bol Turín a región Piemontu centrom športového diania. Olympiáda sa zaobišla bez škandálov. Na rozdiel od predošlých hier v Aténach či Salt Lake City nebol Turín dejiskom ďalšieho dielu dostihov dopingových komisárov a dopujúcich športovcov. Medailové poradie sa menilo iba raz. Ruská biatlonistka Oľga Pylevová musela pre pozitívny test vrátiť striebro.
Výnimočný nebol Turín ani atmosférou. Iba divácky vychytené krasokorčuľovanie hlásilo vypredané. Ináč bolo v hľadiskách, vedľa tratí, či pod mostíkmi veľa voľného miesta. Fanúšikom znepríjemňovalo život všadeprítomné bahno a vysoké ceny. Mínusom boli aj roztrúsené športoviská a komplikovaná doprava.
Medailové hodnotenie vyhralo Nemecko pred USA a Rakúskom. Prvý raz v ére samostatnosti sa vďaka striebornému snoubordistovi Radoslavovi Židekovi v tejto tabuľke objavilo aj Slovensko. To s napätím a očakávaniami sledovalo týždeň aj víťaznú púť hokejistov, ktorú preťala štvrťfinálová prehra s Českom.
Olympiáda má svojich hrdinov, víťazov i zdolaných. K tým posledným sa určite zaradí americká televízna spoločnosť NBC, jeden z hlavných finančných ťahúňov olympiády. Vysielacie práva ju vyšli na 613 miliónov dolárov, no už teraz je jasné, že sa v NBC prepočítali.
Sledovanosť turínskej olympiády dosiahla len 18 percent hodnôt zo ZOH 1998 v Nagane a 36 percent zo ZOH 2002 v Salt Lake City. Väčším ťahákom pre amerických televíznych divákov než súboje športovcov bola mydlová opera Desperate Houswives (Náruživé domáce panie) a reality šou American Idol (americká obdoba Superstar).