„So štartovným číslom 70 to vôbec nebolo jednoduché, trať už bola v 1. kole dosť rozbitá. Boli tam dve náročné pasáže, prvý zlom bol po šiestej bránke a potom asi po šestnástej to bolo najstrmšie, inak to bolo celkom v pohode. Každý chce spraviť nejaký výsledok a napáliť to. Pri rýchlosti sa stávajú chybičky a na takejto trati znamená každá chybička vypadnutie,“ priznal v cieli Babušiak, že jeho veľmi solídne umiestnenie bolo najmä dôsledkom veľkého výpadku favoritov.
V podobnom duchu hovoril Heimschild: „Na celej trati som sa najmä v 1. kole nevedel dostať do rytmu a vôbec som to nebol ja. Na tréningu sa mi lepšie jazdilo, tu som však nevedel poriadne zatlačiť a ísť normálne. Kombinačný slalom som išiel asi štyristokrát lepšie. Trať je pritom skoro taká istá, len o je to pár metrov dlhšie, ale aj to je v podstate rovina, takže náročnosť je asi rovnaká. Toľko vypadnutých pretekárov sa dalo čakať. Olympiáda i majstrovstvá sveta sú také a prvá tridsiatka ide nadoraz. Niektorí to riskli a nevyšlo im to.“
Rakúšania maximálnym možným úspechom zavŕšili nielen vydarenú zjazdársku olympiádu, ale aj celé zimné hry. Ich 22 medailí, z toho deväť zlatých sú novým rekordom krajiny. Alpská sekcia prirodzene prispela k tejto historickej kovovej bonanze najviac, celkovo 14 medailami. Štyri zlaté však získali iba dve postavy, ktoré sa stali zároveň alpskou kráľovnou a kráľom hier. Kým Michaela Dorfmeiesterová slávila „double“ v oboch kĺzavých, Benjamin Raich v točivých disciplínach. Len v súťaži zjazdárskej všestrannosti Rakúšanom titul chýba a pritom v kombinácii neboli od zlata ďaleko prominentní „frajeri“. Raich jasne na ceste za zlatom vypadol po školáckej chybe pár bránok pred koncom druhého kola slalomu a Marlies Schildová v ženskej kombinácii, kde sa poradie disciplín pre počasie otočilo, neudržala v zjazde vedenie po dvoch slalomových kolách a skončila druhá. Ako správna partnerka však Raichovi v sobotu „vrátila požičané“ a v cieli ho poriadne vystískala.
Prvé kolo vyvrcholenia alpského programu ZOH 2006 bolo hrou stotiniek. Úradujúci slalomový majster sveta Raich zašiel iba o jednu alpskú rýchlostnú jednotku lepší čas ako svetový šampión z roku 1999, Fín Kalle Palander a Japonec Kentaro Minagawa mal manko 7 stotín. Už v prvej polovici súťaže sa celkovo Rakúsku darilo, lebo jazdy vyšli i štvrtému Herbstovi (+0,18) a siedmemu Schönfelderovi (+0,66), akurát majstra sveta z 2001 Maria Matta vyradil nešťastný prudký úder tyče, ktorá mu rozrazila peru. Štvrtý z aktívnych slalomových exšampiónov, Chorvát Ivica Kostelič (2003) zašiel jedenásty čas a jeho strata 1,06 s na tejto pozícii demonštrovala tiež vyrovnanosť súťaže.
Tá odštartovala pohromou favoritov, keď s číslom jeden najprv vypadol domáci miláčik, 5-násobný víťaz zimy vo Svetovom pohári Giorgio Rocca a keď nedokončili ani ďalší jeho dvaja krajania, bolo jasné, že usporiadajúca krajina zostala na hrách bez alpskej medaily. Po Roccovi sa na štart nepostavil obhajca zlata, Francúz Jean-Pierre Vidal, lebo v predvečer pretekov si pri voľnom lyžovaní zlomil ruku. Francúzov, ktorí zjazdársky program ZOH otvorili senzačným zlatom Deneriaza v kráľovskej disciplíne, zarmútil na záver i výpadok spolufavorizovaného Stephana Tissota. Prvé kolo bolo katastrofické aj pre Američanov, keď vypadli čerstvý olympijský víťaz v kombinácii Ted Ligety i dvojnásobný majster sveta Bode Miller. Veľkohubý vlaňajší víťaz SP tak z Turína odchádza bez medaily a z piatich súťaží dokončil len dve.
V druhom kole najprv neznámy Japonec Naoki Juasa demonštroval, že vychádzajúce slnko poslalo na svah viacerých kamikadze. Hoci zo 17. pozície sa z vedenia tešil iba do jazdy Kosteliča, nakoniec skončil siedmy, ani nie polsekundu za medailou a ešte menej za štvrtým, skúsenejším krajanom Minagawom. V závere súťaže sa do predháňania Rakúšanov zapojil aj Palander a v cieli mal napokon druhý čas, lenže v hornej časti zachytil bránku špicou lyže z opačnej strany a tak ho diskvalifikovali. Raich na záver predviedol, prečo je v slalome úradujúcim majstrom sveta. Hoci 27-ročného Tirolčana v tejto sezóne „prenasledovali“ druhé a tretie miesta, na vrchole zašiel dve najrýchlejšie jazdy. A najmä v tej druhej na 29 pretekármi rozbitej trati vyprodukoval optimálnu kombináciu dravého atakovania bránok a rozvážnych nájazdov do dvoch previsov so zradnými zatvorenými štruktúrami.
„Išlo sa mi dobre, dobrý pocti som mal už ráno, ako som sa zobudil. Pred oboma jazdami som na štarte necítil žiadnu prílišnú nervozitu, veď zlato som už mal vo vrecku a ďalšie by bolo nadplán. No nešiel som zase bezhlavo, všetko alebo nič, jednoducho som na to dupol vždy tam, kde to bolo žiaduce,“ vyznal sa Raich, ktorého ho okrem titulu z MS 2005 zdobí aj striebro z 2001, bronz z predchádzajúcich ZOH a je držiteľom dvoch malých glóbusov vo Svetovom pohári za túto disciplínu.
Slalom: 1. Benjamin Raich (Rak.) 1:43,14 min. (53,37–49,77), 2. Reinfried Herbst (Rak.) +0,83 (53,55–50,42), 3. Rainer Schönfelder (Rak.) +1,01 (54,03–50,12), 4. Andre Myhrer (Švéd.) a Kentaro Minagawa (Jap.) +1,04, 6. Ivica Kostelič (Chor.) +1,31, 7. Naoki Juasa (Jap.) +1,43, 8. Johan Brolenius (Švéd.) +1,67, 9. Thomas Grandi (Kan.) +1,70, 10. Martin Hansson (Švéd.) +2,10, 11. Pierrick Bourgeat (Fr.) +2,34, 12. James Cochran (USA) +2,54, 13. Drago Grubelnik (Slovin.) +2,55, 14. Marc Berthod (Švaj.) +2,86, 15. Silvan Zurbriggen (Švaj.) +2,96, … 24. Jaroslav Babušiak (SR) +8,92 (58,51–53,55), 26. Ivan Heimschild (SR) +10,84 (59,67–54,31)