Boris Vlha (32) však v aktuálnej sezóne už po boku hviezdnej Petry nestojí. Vybral sa úplne inou cestou – z dôvodov, o ktorých hovoriť nechce, no aj menej vnímavý človek ich z jeho náznakov rýchlo vycíti.
Spolu s priateľkou Simonou si v Liptovskom Mikuláši otvorili reštauráciu. Boris však nie je klasický šéf – sám pečie pizzu. „Budem ju pripravovať aj v sobotu poobede. V čase, keď bude sestra na trati druhého kola obrovského slalomu,“ vraví Vlha.
Je práca v reštaurácii väčšia drina ako predtým u otca vo firme?
Dnes som tu síce až od piatej, no vo štvrtok som prišiel o štvrť na tri ráno. Odvtedy si pripravujem na ďalší deň cesto na pizzu, ktoré potrebuje odležať aspoň 24 hodín.
Pizzu podávame v piatok a v sobotu, do štvrtka máme a la carte ponuku. Podstatné je, že robím na svojom. V každom prípade: áno, je to drina.
Vďaka tomu, že predtým som robil pre otca, som vedel, do čoho idem. Zároveň je to pre mňa nová situácia. Na druhej strane, zatiaľ ma nič neprekvapilo.
Ako vznikla myšlienka vstupu do gastrobiznisu?
Už pred piatimi rokmi sme si chceli so snúbenicou otvoriť bar. Dvanásť rokov žila v Taliansku, má skúsenosti s gastrom.
Bez nej by som sa do takéhoto niečoho nepustil. Napokon, začínala sama, ja som sa k nej pridal po istých udalostiach v súkromí.
Akých?
Na niektoré otázky vám neodpoviem, aby som sa nezamotal (úsmev).
Vráťme sa teda k začiatkom tohto konceptu…
Ako som povedal: na začiatku bola myšlienka baru, od nej sme po narodení dcérky Lujzy upustili. Preto sa dnes zhovárame práve tu, v našej reštaurácii. Predtým tu bola donutteria, dookola samé modré steny… Trvalo sedem mesiacov, kým sme to dali do súčasného stavu.
Vyhovuje vám terajší spôsob života viac, ako po boku sestry Petry?
Asi áno. Predsa, som viac s partnerkou a dcérou. Vidím, ako sa náš vzťah vyvíja, je intenzívnejší. Podstatne viac sa jej venujem. Preto som rád, že môžem byť doma.
Každý rodič práve na dieťati vidí, ako čas rýchlo plynie. A ja o tieto roky, ktoré považujem za najkrajšie, nechcem prísť. Všetko ostatné predsa počká.
Dali vám námet na pečenie pizze aj Taliani, ktorých má Petra v tíme neúrekom?
Kdeže. Naučil som sa ju piecť sám. Pred asi tri a pol rokom som si počas korony pozrel recept, pozdával sa mi. Vzniklo z toho niečo, čo celkom chutilo. Postupne som sa chcel dostať k mäkkým, veľkým okrajom – takej tej pravej, talianskej klasike. Trvalo mi síce nejaký čas, aby som svoju pizzu vyšperkoval, no podarilo sa.
Čítajte viac Jasná? Óóó! Svet tlieska Slovákom. Shiffrinová pózovala, ale "babrák" zlyhal. Vlhová si tak dobre ešte nezalyžovala
Taliani vás už pochválili?
Veru áno. Vo štvrtok tu bol Matteo Baldissarutti, niekdajší Petrin servisman, veľký pedant na talianske jedlo. Povedal, že mu veľmi chutí a nič nášmu jedlu nechýba.
Je stresujúce piecť pizzu pre Taliana?
Isteže. Ale všetky ingrediencie, vrátane múky, pochádzajú z Talianska. Preto si myslím, že mu bude opäť chutiť.
Zavíta k vám občas aj sestra?
Áno, tiež sa nesťažuje. Pizzu však ešte u mňa nejedla.
Vedia ľudia z Liptovského Mikuláša, že na stole majú pizzu od brata ich slávnej rodáčky?
Predpokladám to. I keď sa nájdu aj takí, ktorí sú prekvapení. Najmä z toho, že priamo v reštaurácii pracuje majiteľ. V zahraničí je to bežné, u nás ešte nie.
V reštaurácii nevidíme žiadny lyžiarsky motív?
Nie. Nechceli sme to stavať na tomto. Nie je to Petrina reštaurácia, ani našich rodičov. Je moja a Simonina.
Preto sme si nechceli robiť cez takýto motív reklamu. Peťa má svoju kariéru, aj keď niektorí ľudia sa šplhajú po jej mene, ja mám zas svoju. Nie som typ človeka, ktorý by veľké meno sestry využíval vo svoj prospech.
Nechýba vám teda sláva, ktorá bola roky súčasťou vášho života?
Absolútne. Sami viete, že nikdy som sa nasilu neukazoval, aj rozhovory som poskytoval striedmo. Do médií som sa netlačil. V Mikuláši má všetci poznali predtým, poznajú ma aj teraz. Nohami som však stále pevne na zemi.
Zdá sa, že Petra je v tomto podobná, tiež nevyhľadáva pozornosť…
Áno. Sme skôr introverti, nepotrebujeme byť deň čo deň na očiach.
Taký protiklad Mikaely Shiffrinovej, nie?
To je ten typ človeka, ktorý má rád kameru. Keď sa zapne, nahodí americký úsmev, no nie je všetko tak, ako to navonok vyzerá. Viem o tom svoje, bol som uprostred diania. Pred mikrofónmi to vie Mikaela zahrať veľmi dobre, ale realita je iná.
Aká je teda Petra vo svojom vnútri?
Spoločenská, kamarátska, vie sa zabaviť. Napokon, jedno video sa dostalo na povrch sveta… (smiech). Takže viete, aká asi je. Otvára sa však len pred tými, ktorým verí. V ich spoločnosti je uvoľnená. Veľa ľudí je prekvapených, keď sa s ňou zhovárajú. Netreba mať pred ňou prehnaný rešpekt.
Ste s Petrou naďalej v každodennom kontakte?
Áno, píšeme si pravidelne, vždy pred pretekmi. Telefonujeme spolu. Vo štvrtok som ju bol pozrieť priamo na kopci.
Kto prežíva tento víkend intenzívnejšie?
Samozrejme, že ja (smiech). Ako každé preteky. V reštaurácii však nemám čas na také niečo myslieť. Vtedy aj zabudnem, koľko je hodín.
Čiže sa už stalo, že ste zmeškali jej preteky?
Jasné. Keď ide v nedeľu, vtedy si ich pozriem v priamom prenose, keďže máme v tento deň reštauráciu zatvorenú. Inak si vychutnám jej jazdu len zo záznamu.
Na štarte ste zvykli zakaždým vyslať sestru na trať hlasným výkrikom. Je to teraz podobné pred obrazovkou?
To nie. Pri každom oblúku si však sám pre seba rozprávam. Hovorím si, aby neurobila chybu. Mám vtedy spotené nielen ruky. Zakaždým viem posúdiť, ako to s ňou asi dopadne.
Je niečo, čo dokáže Petru pred pretekmi rozladiť?
Keď sa zle vyspí. Nestávalo sa to však často, možno raz, dvakrát. Na nič iné si nespomínam.
Dokáže si užiť aj taký víkend, aký ju čaká v Jasnej? Predsa len, bude pod obrovským tlakom…
Samozrejme. Jej hlavným cieľom bude zavďačiť sa fanúšikom. Urobí maximum pre to, aby boli spokojní.