Na piatich olympiádach sa zúčastnila v rozpätí 18 rokov 1980 – 1998, keď na ZOH 1988 v Calgary chýbala. Premiéru mala na ZOH 1980 v Lake Placide (tam dosiahla aj svoj najlepší olympijský výsledok, 9. miesto), ZOH 1984 v Sarajeve (12. miesto), ZOH 1992 v Albertville (20. miesto), ZOH 1994 v Lillehammeri (15. miesto) a ZOH 1998 v Nagane (15. miesto).
Zo súčasných športovcov majú šancu aspoň vyrovnať Jasenčákovej rekord piatich olympijských štartov na budúci rok v Pekingu v prípade kvalifikovania sa plavkyňa Martina Moravcová a kajakár Róbert Erban.
„Keby mi pred tridsiatimi rokmi niekto zaprorokoval, že budem päťkrát štartovať na olympiáde, vysmiala by som ho. Považovala by som to za úplne nereálne. Našťastie, v mojom prípade sa spojilo viacero priaznivých okolností. Začínala som s atletikou, ktorá mi dala dobrý všestranný základ. Ten som zužitkovala v sánkovaní. V novom športe som našla výborný kolektív, v ktorom som sa cítila veľmi dobre,“ povedala Jasenčáková.
„Venovala som sa dlhšie len štúdiu a športu, životné starosti ma netrápili. V tejto atmosfére som absolvovala ZOH 1980 v Lake Placide i ZOH 1984 v Sarajeve. Potom som sa však nepohodla s českými funkcionármi vo vedení zväzu a aj keď som v pretekoch SP 1987 v Sarajeve skončila druhá, na olympiádu do Calgary ma nepustili. Dostala som sa až do Albertville 1992. Predpokladala som, že to bude moja rozlúčka, ale vznik samostatnej Slovenskej republiky mi vdýchol novú motiváciu. Tá ma doviedla do Lillehammeru 1994. A potom, hoci som už mala po štyridsiatke, ma zase veľmi motivovalo Nagano 1998. V Japonsku som nikdy predtým nebola a veľmi som ho chcela navštíviť. Navyše som si uvedomila, že môžem utvoriť historický slovenský rekord. Tak som potiahla ešte štyri roky, hoci som musela trénovať popri zamestnaní,“ rekapitulovala Mária Jasenčáková svojich päť olympijských účastí v júlovom čísle Olympijskej revue.
Po skončení kariéry sa Mária Jasenčáková úspešne venuje funkcionárskej práci v sánkovaní i na olympijskej pôde. Pracuje ako generálna sekretárka Slovenského zväzu sánkarov a od roku 2006 je členkou exekutívy Medzinárodnej sánkarskej federácie (FIL). Už dlhší čas je členkou Slovenského olympijského výboru (v pléne najprv zastupovala olympionikov, od apríla 2007 je členkou ako osobnosť) a nepretržite od marca 2001 je predsedníčkou dozornej rady SOV. Je aj aktívnou členkou Olympijského klubu Vysokých Tatier.
