O svojom veľkom žiali nerozpráva často, tentoraz sa však zverila magazínu The Plyers Tribune. Bola z toho spoveď. O tom, čo denne prežíva. „Nemohla som jesť ani spať. Myslela som, že skončím,“ vracala sa k februáru 2020 a k traumatickému momentu svojho života.
Jej otec nešťastne spadol zo strechy a zraneniam podľahol.
„Je strašne ťažké pokračovať ďalej. Keď otec zomrel, nechcela som lyžovať, nechcela som jesť ani sa mi nechcelo spať. Tak veľmi som sa bála snívania,“ opisuje v otvorenej spovedi svoje spomienky a dni a týždne po tragédii.
Občas vraj stále cíti tie pocity, ktoré prežívala, keď sa s otcom lúčila v nemocnici. „Len som si ľahla k nemu do postele, dala si jeho ruku okolo ramien a položila hlavu na hruď. Chcela som, aby vedel, že som s ním. A ja viem, že to cítil,“ vraví.
Jej vyznanie bolo veľmi silné. Azda najsilnejšie z tých, o ktoré sa dosiaľ podelila. „Jedine na horách môžem voľne dýchať,“ opisuje.
Vracia sa tiež k svojmu prvému triumfu po smrti 14. decembra 2020 v obrovskom slalome v Courcheveli. „Počula som jeho hlas. Potom už som len nechala lyže ísť voľne dole, nechala som ich vyhrať,“ uviedla.
Čoho sa najviac obáva? Že by oňho mohla opäť prísť. „Keď naňho zabudnem, je to akoby som ho nechala znova zomrieť,“ hovorí s tým, že neustále chce oživovať spomienky naňho.
Shiffrinová sa vrátila aj k olympiáde v Pekingu, na ktorej nezískala ani jednu medailu. „Všetci sa ma pýtajú, čo sa stalo. Ja to jednoducho neviem,“ hovorí. „Ľudia si úspechy spájajú s tým, že som v poriadku a neúspechy s tým, že nie som. Pravdou je, že ja som aj nie som OK,“ uzatvára svoju dojemnú spoveď.