Reštrikcie súvisiace s bojom proti zákernej chorobe priniesli mnoho strastí. Aj v snahe priblížiť Slovákom pocity Petry Vlhovej.
Po dlhých mesiacoch sa naskytla ďalšia šanca vidieť ju naživo v akcii. Na svahu i mimo neho. Výsledok? Príjemná zmena.
Vlhová je v slalome najlepšia, aká kedy bola. Z desiatich pretekov, vrátane jedných olympijských, bola najhoršie štvrtá, šesťkrát vyhrala. Dokázať to v ére Mikaely Shiffrinovej je dychberúce.
Progres vidieť aj v obrovskom slalome. S výnimkou zaváhaní v Kranjskej Gore a Lenzerheide bola vo zvyšných siedmich pretekoch vždy v najlepšej päťke.
Ešte nikdy nezískala v obrovskom slalome toľko bodov ako v aktuálnej sezóne.
Najväčšia zmena však prišla vo vystupovaní. Vlhová bola vo finále Svetového pohára uvoľnenejšia, usmievavejšia, vokálnejšia k fanúšikom a otvorenejšia pred diktafónmi.
Za ostatné dva pandemické roky to bola skôr výnimka ako pravidlo.
Vlhová si momentálne lyžovanie užíva. Rovnako, ako keď v rokoch 2018 či 2019 ochutnávala prvé sústa slávy. Po pretekoch úsmev prebíjal veľkú únavu. A keď to náhodou nevyšlo na víťazstvo, potešilo aj druhé či tretie miesto.
Tie ju tešia aj dnes, po dvoch sezónach, v ktorých sa počítali len triumfy. Symptómy silnej ponorkovej choroby boli evidentné, radikálna liečba zas nevyhnutná. Ako to v ťažkých prípadoch chodí, bola riskantná.
Meniť trénera ani nie rok pred olympiádou? To sa jednoducho nerobí. Zostať s niekým, s kým sa nedá vydržať?
To nejde. Vlhová však spomedzi dvoch mlynských kameňov ladne vykľučkovala. So zlatom z Pekingu a malým glóbusom v ruke.
Je z nej iná Petra. Silnejšia, húževnatejšia, usmievavejšia.
Čítajte viac Ďakujeme za všetko, si najlepší! Vlhová sa lúči s kľúčovým členom tímu
